Pozdrav

Toto je pozdrav z Londyna.Dnes prave slnecneho a asi aj celkom tepleho.Zatial nepracujem,ale optimizmus ma este neopustil. Momentalne byvam u Smolika,Milana,Majky a Peta v obyvacke. Ked vsetci odidu skoro rano do prace, ja niekam nechodim,lebo nemam kluce:) ale ked sa postupne vracaju,Smolik zvycajne chce ist -do Inda- to je taky obchod a potom idem s nim.
Vcera sme sa s Milanom a jeho bratom Matejom poflakovali po centre.Greenwich-take dajake planetarium na kopceku,dost dolezite.Zapamatala som si,ze jedna teta tam povedala,ze vsetci sme stvoreni z vesmirneho prachu.(cau peto g.) Bola tam aj zemegula s casovymi pasmami,ktore v podstate nesedeli :)) no sak no a?
Predtym sme isli s Mimou na obed,ona pracuje pri Tower bridge.Je tam vystava gitar,ale nechce sa mi tu davat fotky. Milan prikazoval Matejovi vsetky odfotit,takze snad niekedy,ale vobec to nebolo az tak zaujimave.Skor tam bolo take divadlo,kde hraju vraj Knihu dzungle a este daco,ale nepamatam si. No a to observatorium greenwich bolo tiez zaujimave,lebo ako v zamku izby.
Teraz je doma Peto a pozera Priatelov.To tu leti.Skoro kazdy den Rocky a Friends.Ale rockyho sme nejak prerusili,no a priatelov sme minule so smolom kukali,az sme uz nemali chut.cast za castou,je to zabava,ale nie vela naraz. Milan ich ma dokonca aj v I-pode.No takze tak.

A tak bezi cas

Uz ani neviem, ci si to tu niekto cita a asi mi je to aj jedno. Cas ide a ide a podla starej mudrosti sa neda zastavit. Ta asi ne.No niekedy sa mi zda,ze to vsetko ide pomaly a ziadne zmeny a ziadne pohyby a ziadne odpovede.
Myslim,ze cely zivot sa skomplikoval v piatom rocniku na vyske,ked si clovek uz zacina uvedomovat, ze o chvilu tu ziadna skola nebude. Ja skolu neznasam.Absolutne mi nechyba pach jej chodieb a pocit stiesnenosti. Ale co bola jej vyhoda? To,ze viem, co budem robit aj o rok.Ze zase pojdem do skoly.Ak ma samozrejme nevyhodia, ale to nie je koniec zivota.A dalsou vyhodou bolo,ze ak si tam neprisiel, dakto si to iste vsimol.Prinajmensom ucitel s prezenckou na stole.Co sa ako vyhoda vtedy nepocituje.
Teraz neviem,kde budem o rok a dokonca ani o mesiac.A ak niekam nepridem, nikto si to nevsimne.Ziadna prezencka, ziaden doklad s menom.Snad iba nepisane vztahy a priatelstva.Ale tak ako papier vybledne a znici sa, vytvori sa novy zoznam s novymi menami...bude to aj s nami tak?