A tak bezi cas

Uz ani neviem, ci si to tu niekto cita a asi mi je to aj jedno. Cas ide a ide a podla starej mudrosti sa neda zastavit. Ta asi ne.No niekedy sa mi zda,ze to vsetko ide pomaly a ziadne zmeny a ziadne pohyby a ziadne odpovede.
Myslim,ze cely zivot sa skomplikoval v piatom rocniku na vyske,ked si clovek uz zacina uvedomovat, ze o chvilu tu ziadna skola nebude. Ja skolu neznasam.Absolutne mi nechyba pach jej chodieb a pocit stiesnenosti. Ale co bola jej vyhoda? To,ze viem, co budem robit aj o rok.Ze zase pojdem do skoly.Ak ma samozrejme nevyhodia, ale to nie je koniec zivota.A dalsou vyhodou bolo,ze ak si tam neprisiel, dakto si to iste vsimol.Prinajmensom ucitel s prezenckou na stole.Co sa ako vyhoda vtedy nepocituje.
Teraz neviem,kde budem o rok a dokonca ani o mesiac.A ak niekam nepridem, nikto si to nevsimne.Ziadna prezencka, ziaden doklad s menom.Snad iba nepisane vztahy a priatelstva.Ale tak ako papier vybledne a znici sa, vytvori sa novy zoznam s novymi menami...bude to aj s nami tak?