Life is shit sometimes

kokso myslela som,ze uz tu nikdy nenapisem.ale predsa len.ved to tu uz nikto necita,tak je to super slobodne vyjadrenie sa.
Zivot je niekedy riadny shit.Konecne si mozem zanadavat,lebo pri praci s detmi sa to nesmie,tak som uz aj zabudla,ake to je.Vlastne mi to ani nechyba.
Zda sa mi,ze vsetko sa zrutilo,ako veza z kociek.Plany,sny. Laska sa skoncila? Ved laska by sa nemala len tak skoncit??? Mozno to ani nebola laska.Laska laska laska...je vsade okolo,ale asi neexistuje.Vlastne pomalicky v nu prestavam verit. Naivna viera v dobrych ludi,vo vecne stastie, v Petra Pana sa konci uderom do zaludka od zivota,zlomenym srdcom a tym,ze sa neviem postavit na nohy.Ze odmietam prijat reaitu,ale vytvaram si vlastny svet,z ktoreho sa nenavidim prebudzat. A zistila som,ze osamelost, smutok,a podobne dristy budu sucastou pekla.Kam sa nechcem dostat,ale uz ani neviem sama comu verim. Clovek aby sa zblaznil.Hlavne ked i linka k Bohu je nejaka obsadena.Mozno zmenil cislo...