Miluška a Peťo

Rozmýšľala som odkedy sa poznáme s Miluškou a v myšlienkach som sa dostala až k dvom malým dievčatám, čo každú nedeľu ráno museli kráčať do kostola a poobede zase spolu s bratmi a mamkami na detské. Potom neskôr tam už chodili samé a o pár dlhých rokov dokonca tie detské, alebo detskú besiedku začali spolu robiť. Pokúšali sa aj o zmeny v systéme a často narážali na odpor starších tradične založených ľudí. Nejaké zmeny sa ujali, iné sa zmenili na ešte väčšie zmeny.
Okrem detskej besiedky začal pokus o službu s bábkami. Trvalo to asi pol roka a potom sa to prirodzene rozpadlo. Asi to bolo aj kvôli odchodu do Nitry, no neviem,Skôr kvôli prioritám.
Ďalšia a zatiaľ posledná spoločná služba boli a zatiaľ sú KECY.
Myslím si, že naše kamarátstvo sa prelomilo na priateľstvo po jednej udalosti a som za to vďačná.

Peťo je rodený leader, alebo po našom vodca. Stále tak prirodzene preberie autoritu, keď sa nikto do toho nejak nemá. Tak z diaľky som ho poznala už niekoľko rokov, ale bližšie sme sa dostali až keď sa s Katkou prisťahovali do PO a začali sme pracovať v Kecoch. Katka s Peťom hneď po príchode do PO prežili ťažký čas, keď sa im narodil malý chlapček,ale zomrel po troch dňoch a bolo to presne v ten deň, keď začínali KECY 2003. To, ako sa s tým vyrovnali a ako o tom vedia v pohode rozprávať, je pre mňa veľkým príkladom viery a dôvery, že Boh vie, čo robí.