Co kukaš?

štvrtok, júna 29, 2006

veru tak

zdravim všetkých priaznivcov KECY.hej hej,viem, že niektorým nemenovaným to kedysi a možno aj teraz liezlo,či lezie na nervy,keď len vyslovím slovo kecy,ale to je preto,lebo nevideli,nepočuli,neboli.Škoda, že niekedy som kecy pričasto spomínala a moje myšlienky zaberali viac,ako sa dá, že je zdravé,ale aká by to bola služba bez nadšenia...
OK to bol len úvod.
Tak už je to tu.Už zajtra sa vydáme hore kopcom(ten kopec je na tom tá najhoršia časť)v ústrety novým zážitkom s ľuďmi a Bohom. Som celkom zvedavá, čo má pre nás pripravené a kde a na ktorom mieste plejsov si zase uvedomím svoju slabosť a Jeho silu.Lebo keď je toho veľa,niekedy si len tak nájsť čas na počúvanie Boha, je ťažké.Ale teším sa, že možno sa aj so študentami a aj už s konkrétnymi študentami, porozprávam o veciach, ktoré sú zatiaľ zahalené rúšom tajomstva. Tento rok tam nebudeme 3 týždne,ale len jeden a preto naplno do toho.Oh je super, že aspoň týžden roka môžem robiť niečo, kde nemám problém dať kus srdca.
Cesta na toto miesto bola OK.Aj keď pri tom rozprávaní sa chlapcov vo vlaku mi napadol jeden príbeh a túžba po jednoduchosti.Viem,čo chcem.Chcem odísť preč, preč od kresťanov, preč zo skleníka,do života s ľuďmi, ktorí nepoznajú frázy o Bohu. Nechcem budovať organizácie,ale chcem žiť medzi normálnymi ľuďmi.A tá túžba je stále silnejšia.Asi k tomu prispelo aj to Írsko.Chcela by som vedieť, kto by to pochopil.
No ale k ZA.Je tu more amíkov, všade okolo.Ako pred chvíľou sa zasmial Kenric-v každom rohu,izbe...všade anglina.Ale je to OK a teším sa z možnosti byť týžden medzi nimi a študentami.Hej a ešte dačo...je tiu Megan a Eric...škoda, že nevie nikto ,kto to je,len ja sa z toho teším.
PS: Rado verím, že naozaj si po svadbe vydýchneš...nestresuj!!!