Co kukaš?

pondelok, júla 10, 2006

K.E.C.Y.

Super, skvelý, úžasný,amazing, cool...smiech, skákanie,únava, slzy, dážď, slnko, pot, dusno...strašne veľa slov by sa dalo použiť na opis campu. Bol naozaj dobrý, aj keď doteraz neviem všetky mená a ani tváre. Ale to asi nikto.
Ako by sa to dalo celé opísať? Asi ako mix viac ako 100 ľudí, ktorí čakali, čo tento týžden prinesie. A priniesol veľa.okrem nových priateľov- Slovákov aj Američanov, myslím, že aj nový pohľad na svet a Boha...
No ale od začiatku...
Celé sa to začalo už v ZA na tréningu, kde bolo more Američanov a nejaké tie kusy Slovákov. Od nás sme boli 6+ Mike+Ryan. Tréning ,to bol čas,kedy sme sa v podstate už nezaoberali programom,ale inými vecami-duchovnejšími:-) Praktické veci-ako hovoriť evanjelium,ako hovoriť svedectvo,ako ja neviem čo,potom chvály (dosť dlhé a po anglicky),poučenie Američanov o tom,ako učiť anglinu, stretko športových tímov...skrátka dosť bohatý program,ale som rada,že som stretla nejakých známych ľudí a videla aj nejakých neznámych.
Potom sme sa preniesli na Plejsy-my(P,M,R,K) autom a zvyšok vlakom.A kedže pršalo(vďaka Bože), nemuseli sme si hneď na začiatku robiť túru,ale Jarko nás pekne vyviezol až hore a potom aj zvyšok tímu-PO časť. Prípravy, prípravy,prípravy...večerné stretko a spánok. Na druhé ráno som s Peťom išla priskoro do PO,takže neviem, čo sa dialo na campe,ale nejaké to stíško a raňajky. My sme kupovali melóny(najpv sme plný košík navážili v Kauflande a potom sme to tam nechali a nakúpili na trhovisku) Cestou späť na Plejsy sme videli prevrátený autobus a na druhý deň písali v novinách, že to bola tragická dopravná nehoda.
Zvyšok dňa na campe sa všetko chystalo,maľovali sa nápisy, staval stan-to tiež bola veľká zábava,kedže najprv "profesional tent maker" nevedel,ktorá časť je ktorá,potom sme to 2x šili ,potom sme už celý stan postavili...a potom sme museli plátno otočiť a tak sa stan zase staval od začiatku...toooľko zábavy:-)
A prišli detičkyyyy...pekne peši hore,červené, zvedavé...znova nastal kolotoč ubytovania,angliny,registrácie a odobne a potom sa už nabehlo na normálny táborový režim...
Dievčatá na mojej izbe boli veľmi fajn.Už sa poznáme dlhšie a niekedy sa mi zdá, že berú tie veci na kecoch tak prirodzene,akoby ich nič nemohlo prekvapiť. No verím,že modlitba má moc a raz sa zlomia. Trávili sme spolu oveľa viac času ako minulého roku, celú túru sme boli spolu a aj keď som bola dakedy nešťastná z toho,že akékoľvek rozhovory na témy o Bohu zamietajú,verím,že o tom aspoň trošku premýšľajú. Ale sú super. Trocha ich sledujem a snažím sa odhaliť charaktery:-)
Témy na tábore boli: Reality, Wonder, Self, Chaos, Hope a Awakening. Každá bola dobrá a kedže Boh robil veci,evanjelizačná téma sa posunula o deň skôr. A posledný večer boli 4 svedectvá a žiadna téma. Myslím, že kopu ľudí sa aspoň zamyslelo nad Bohom.Dúfam,že aj Z,E a A. Niekedy sa mi zdalo,že sa skončí téma a hneď je sek a ide sa na enight.Enighty sa mi páčili a aj to, že dievčatá pomáhali a okrem nich aj kopu ľudí,vlastne každý bol ochotný,koho som sa opýtala. Napríklad-učenie sa tanca a melóny(privítané s takým nadšením,že som oči vyvaľovala), pozorovanie hviezd a smores(vďaka všetkým, čo zberali drevo,zapaľovali sviečky,nosili veci hore a potom dole), kaviareň+deň nezávislosti(toto bol pre mňa zlomový krízový večer,chaos a podobne,ale pri príprave sme mali kopec zábavy a verím,že ľudia si užili čas v kaviarni), 2x ohnisko...a ešte sa mi páčil večer vonku.Pri skákaní a tancovaní voňala ďatelina a nebolo až tak horúco ako dnu.
Čo sa týka angliny-Allen bol zábavný a celkom fajn.Vlastne som toho ani veľa neprekladala,lebo všetko pekne vysvetlil a študenti rozumeli. Zase iniciatívy s našou skupinkou boli dosť ťažké,lebo decká boli veľmi ukecané a tvrdohlavé a hneď vedeli kam to smeruje(aspoň si mysleli,že vedia)
Ale zato na športoch bola naša skupina ako jeden tím a s nadšením sa hádali s rozhodcami o víťazstvo. A zapájali sa a podobne.
Celý camp bol taký, že sa naň len tak ľahko nezabudne,lebo keď sa hovorí o Bohu a Boh hovorí k ľuďom,ostáva to dlhšie,ako akékoľvek dokonalé veci tohto sveta.Záleží len na nás ako to potiahneme ďalej a ako dlho budeme mať čas a radosť na stretávanie sa s deckami.
Fotková časť:-)