Pojašený deň

Toto všetko smerovalo k svadbe. Celý ten chaos,zmätok, únava,ale aj zvedavosť.
Príchod z Kecy a čakanie na odvoz všetkých vecí k nám domov.Sedenie v tieni autobusu s nádejou, že autobus neodíde a nenechá nás na pražiacom slnku. Rozlúčka s Američanmi, že vraj sa zajtra uvidíme na hrade.Kedže neznášam tie rozlúčkové reči,tak som nespomenula, že na hrad nepôjdem,lebo idem inde. A tak len krátky úsmev. Niekedy sa fakt nevládze už usmievať. Šak komu by sa vládalo po toľkých fotkách. Veci sa naskladali do auta a vozíka a kedže sme odmietli sedieť chlapcom na kolenách...Rado sa viezol vo vozíku.Keby nás stopli policajti, treba predstierať, že pôvodne bol žabou a aha premenil sa na Rada.Určite by tomu uverili.Kto by neveril v takom horúcom slnku.Všetko sme vytrepali hore a viac menej nejak uložili a potom väčšina unavencov odišla domov.Ostal Marek a prišla Majka so synovcom a porozdávali sme nejaké tie letáky ľuďom a potom prišiel čas na uloženie tela do oddychu,najlepšie by bolo do chladničky. Vykašľala som sa na netopierov a otvorila okno dokorán...šak som mala sa poriadne vyspať,kedže ráno o 2:30 išiel bus do NR,ale...Kto by bol povedal, že zo sídliska nepôjdu žiadne spoje.Tak dobre,pôjdem o 6:00,ale ten som pre istotu nestihla kvôli spomaleným reakciám...no ale o 6:30 s 2 prestupmi to už som našťastie zvládla trochu v snení,ale predsa.
Priniesť si do NR zlú náladu,nervozitu a podráždenosť tiež nebol skvelý nápad,ale nedalo sa inak.Občas sa zaiskrilo,zahrmelo. No ale nebol veľmi čas na hádky.A keď S a J odišli, vybrali sme sa s Džankou do Centro Nitra(však úžasné skloňovanie) kúpiť rastlinky pre nevestu.No ale ako sme tam tak došli,spustila sa búrka a taký lejak,že ani dáždnik by nepomohol,aby šaty nezmokli.Chcela som ísť do dažďa,ale Dž mala viac rozumu a tak až keď sa to utíšilo,vydali sme sa na cestu s pol hodinovým meškaním.Ale o ich "áno" sme neprišli. Tak sa mi zdá, že Vierka sa dobre bavila počas sľubu.Lepšie ako slzy:-) Potom Evka pekne zaspievala a slušne sme sa postavili do radu.No a zistili sme, že cestou sa nám stratila jedna ruža haha.No Vierka povedala,že určite sa 2 spojili do jednej.Neviem,či to mala z ich svadobného oznamka,ale oceňujem dobrý nápad a záchranu pred tým,aby sme sa necítili zle.Ale ako sa môže niekto cítiť zle,keď sa berú takí dvaja ľudia. Rado celý čas ceril zúbky a tvrdil,že sú fakt pravé...neviem.
Potom sme sa nejak zabudli a prišli sme do PKO zase s meškaním.Ach jaj,ale v podstate si to snáď nikto nevšimol.Bolo tam veľa ľudí roztratených vo veľkom priestore.Nevedela by som povedať,koľko nás tam bolo,ale mohla som si pokecať s kopou ľudí,ako Evka,Džanka, Janka,Slávka,Milka...a to som aj patrične využila. Niektorí si aj zatancovali, niektorí sa vytratili von a tam sa vyvaľovali na gauči a kecali. Jedli,pili,veselili sa.Rado s Vierkou odišli,potom sa vrátili,potom sa hrali hry,tancovali,potulovali sa...občas som ich aj zazrela.Až doma som zhodnotila,že to bol dobrý čas s pozorovaním ľudí.Rodiny a priateľov, cudzincov, Slovákov...Je zaujímavé stretnúť priateľov v úplne inej pozícii a oblečení, ako sa stretávame zvyčajne.Zrazu každý zahodí svoj štýl a zmení sa na nepoznanie. Večer išiel a išiel,jedli sme až do prejedenia a rozprávali a nadišiel čas odchodu.Lebo som sa dozvedela,že na druhý deň máme debrief a ak tam chcem byť, musím cestovať už o 03:00.A aj preto,aby som sa zobudila bez myšlienky na ďalšiu cestu. Zbalili sme sa aj s Mikym a nejaký človek nás aj s JC odviezol na intrák.mali sme trocha času.Ale na intráku som zistila,že nemám kľúče a tak skoro zase vznikla hádka...šup šup späť do PKO,Dž dala kľúče...stihli sme aj autobus. A napriek kose v ňom to bolo OK-polospánok,polobdenie...a hurá dooooma.Pár hodín spánku a debrief...atď. život v chaose.Myslím, že sa mi nepáči.