Co kukaš?

streda, augusta 30, 2006

Posledné prázdninové dni

V tieto dni sa už školáci začínajú mračiť,lebo všade sa na nich usmievajú nápisy"Škola volá" a podobne.No a tí, čo nemusia do školy,sa v duchu škodoradostne tešia.Ale nieeeee.Aj keď...no dobre,niekedy.
Dievčatá z Kecov sa rozhodli posledné dni ešte trochu flákať,čo nie je žiadna zmena oproti letu. Ale nielen tak sa flákať,ale aj sa rozprávať o celkom zaujímavých veciach.Sú skvelé.Najobľúbenejšou témou pre nich teraz je hľadanie chýb na jednej nemenovanej cirkvi a na druhej zase žiadne nevidia a čakali,že im nejaké vymenujem.No ja som nejak nemala nápady a tak sme išli navštíviť zvieratká do parku.A trocha ich potrápiť.
Tak napríklad Tessa sa postavila úbohej korytnačke na hlavu

Jaja si myslela,že keď pobozká žabu,zmení sa na princa.Trapas by bol,keby sa žaba premenila na princeznú.No našťastie sa nič nestalo

Mária sa snažila celý čas vopchať krokodýlovi do krku ozdobu zo zmrzlinového pohára.On jej to stále vypľúval.Nečudujem sa mu.

Nakoniec sme sa zhromaždili na pomníku,kde vzniklo veľa dobrých nápadov a prišli k nám aj nejakí "kamaráti"s bohatým slovníkom a kovovou tyčou v ruke.Tvárili sme sa,že ich nevidíme,ale potom sme sa zhodli na tom,že to vyžadovalo vysoký stupeň ovládania sa.Napríklad Tessa túžila skopnúť toho chlapca do záhonu kvetov a ja som mu strašne chcela povedať niekoľko "milých"slov

No nakoniec sa nám podarilo spraviť fotku a mohli sme pomník opustiť.
Myslím, že čas s nimi je super.Počúvať to,čomu veria a čomu nie.Každá jedna je z úplne,ale úplne inej rodiny a prostredia.Spája ich len viera v Boha a aj tá sa líši.Myslím si, že keby ich nespájal Boh,tak by o seba ani nezakopli a nikdy by sa neskamarátili a nechodili na kofolu a nerozprávali sa o témach, o ktorých sa rozprávajú. A nikdy by sa nehádali o tom,koho názor je správny:)