Chcela by som vedieť

Chcela by som vediet, čo si Pán Boh o nás myslí,keď niečo chceme dosiahnuť a ideme si za tým ako tvrdohlavé zvieratká. Po čase nám niečo pootvorí oči a vtedy dostane šancu aj Boh do toho povedať pár slov.Povie: No konečne si sa spamätalo dieťa moje,poďme si na to sadnúť. Kedže si si ale dlho išlo za svojím cieľom,čaká ťa teraz ťažšia cesta späť.No spolu to zvládneme". Čím dlhšie a čím viac nás pomotali naše plány,tým ťažšie je vymotať sa z toho.Ale práve v tých časoch sa ukazuje nekonečná Božia láska a milosť.A nakoniec aj víťazstvo.
Niekedy,keď sa obzriem späť na veci,čo som chcela,musím sa zasmiať. A ten smiech je smiech slobody.A je skvelé môcť sa takto tešiť z preskákaných prekážok. Keď to,čo dakedy malo, už nado mnou nemá moc.Keď to, čo ma dakedy napĺňalo krátkou radosťou a na druhej strane smútkom,už neovplyvní môj deň.Cez toto všetko sa učím, že len s Bohom sa dá ovládať a prekľučkovať týmto svetom. On sa musí tiež veľmi tešiť,keď to slepé decko konečne pozrie aj hore a nevraví každodenne tie isté modlitby za niečo,čo nepotrebuje.Najlepšie na tom celom je,že niekedy to decko ukončí modlitbu svätou vetou"nech sa stane Tvoja vôľa",ale pritom myslí na tú svoju a dúfa, že Boh si to akosi nevšimne a prijme s radosťou tú podriaďujúcu sa vetu a uverí,že bola myslená úprimne.No snáď niekedy aj JE myslená úprimne,ale keby sme sa na to hlbšie pozreli...hm. Ach tá naša úprimnosť.Tie naše úprimné vzťahy a rozhovory.Podľa mňa neexistuje 100% úprimný a otvorený človek.Taká viera v človeka prináša len sklamania.Je to reťazová reakcia.Asi začala už niekde v raji a tiahne sa ľuďmi.Sklamaný spôsobuje sklamanie ďalšiemu a ten ďalšiemu a a a kde to končí? V nebi nebude smútok a bolesť a každá slza bude zotretá. Také niečo si neviem ani predstaviť. No môžem po tom túžiť a veriť, že to raz príde. Niekedy si myslím, že ja a ešte pár mojich priateľov sme spolok naivných ľudí.Ale asi je to tak,že túžba po dokonalosti je v nás hlboko zakorenená a raz príde jej naplnenie.Vtedy sa budeme smiať tým oslobodzujúcim smiechom,z ktorého máme na zemi len malé kvapky.Teším sa na to a teším sa aj z tých malých kvapiek.A keď budem nabudúce spievať "Otvor mi oči Duch Svátý, otvor mi oči môj Pán, vidieť Ťa túžim..." snáď to budem myslieť úprimne.Lebo je ešte veľa bojov,ťažkých,ale s Bohom to pôjde