Jabĺčko

Mám doma malé jabĺčko,ale naozaj úplne malilinké.Sedí na poličke a stráži ho jedna ovečka.Dúfam, že ho jedného dňa nezje.
Ale to nie je len obyčajné jablko,aké nájdeme všade.Je to niečo ako symbol.Symbol jedného veľmi vzácneho priateľstva. Priateľstva,ktoré nesmie uschnúť ako to malé jabĺčko. Ale teraz sa nebudem zaoberať nejakou budúcnosťou,aj keď ona raz príde. Chcem povedať, že predvčerom som mala veľmi dobrý čas. Musela som ísť s otcom do Bratislavy, aby som sa vraj naučila, ako to v obchode chodí. Celé moje vnútro sa išlo zblázniť, lebo mňa to vôbec nezaujíma. Nechcem to robiť, je to ako hladkať vlka proti srsti. Vraj to nemajú radi,tak,ako ja nemám rada všetko,čo sa týka ekonomiky.
Ale vďaka tomu,že sme tam išli a ostali sme na noc v Nitre, som mohla mať dobrý čas večer. Možno to bol posledný na dlhú dobu. A preto bol vzácny.Ako studený pohár mlieka v horúcom dni:-) Ďakujem Ti Rado za čas a uši ,lebo naozaj neviem,kedy taký čas zase bude.A bolo dobré po dlhom období len tak sa potulovať a rozprávať.A neriešiť nejaké potrebné veci, čo treba pripraviť a neponáhľať sa,lebo niekto niečo rýchlo chce...a nemyslieť na zajtrajší deň.
Uvedomila som si už skôr jednu vec. Život na intráku s ľuďmi zo skupinky, spoločné obedy, rozhovory dlho do noci,vysedávanie na chodbe...to je jediná vec, čo mi zabránila v tom,aby som nezačala úplne neznášať školu. A jediná vec, čo si zo školy beriem.Ale nie je to naozajstný život.
...Budem pozerať,ako jabĺčko pomaly usychá. Dúfam,že takto nebudem sledovať aj priateľstvá...