Ako ide život

Ta ide dobre.Alebo tak normálne.Podľa toho teda čo je normálne. Pripravujeme ďalší Klub KECY s názvom "Kurz potápania(neutop sa v plytkej vode)" Rozprávať o tom bude Jano Vecan a hudbu nám donesú Daniel&James z Heavensshore. Dosť zložitou vecou na takom Klube je vysvetliť skupine, že nie oni sú hviezdy,ale že len dopĺňajú celkový program.Nechápem prečo by musela byť skupina stredobodom večera.Ale asi sú na to zvyknutí. Teraz nehovorím o HS,lebo ich sme ešte nemali.Len som zvedavá,ako to pochopia oni.
Včera sme maľovali s Jankou vlny.Fetovali sme riedidlo a farbu-úžasné. Cestou k Janke som mala chuť jednej tete v autobuse povedať "Drž hubu"Normálne som si zakusla do jazyka.Skôr než som niečo povedala, predstavila som si,čo by sa asi tak stalo...a rozhodla som sa mlčať.Vraví sa"mlčať je zlato" Ale niekedy som si priala,aby sa nad hlavami ľudí zobrazovali bublinky ako v komixe, že čo si myslia.Keby sa mi včera zobrazila taká bublinka...uff. No potom teta vystúpila:-)

Cestou domov som nestihla autobus,tak som sa rozhodla prejsť peši 2 zastávky (dosť blbý nápad) v daždi.Mala som aj 2 kapucne,dáždnik a dokonca aj čiapku,ale nič z toho som nepoužila.Strašne sa mi páčil ten dážď,tak som ho vychutnávala s mokrou hlavou a topánkami.Veď nebolo zima. Moja prechádzka viedla popri ceste plnej áut, po rozpadajúcom sa chodníku, skoro zarastenom trávou.Na druhej strane som mala výhľad na pole a budovy mesta v diaľke.Teda,kedže už bola tma,tak to bol výhľad len vďaka svetlám áut. Prechádzala som okolo jedného bilbordu,na ktorom bola holá žena a pri nej nápis"aj vy máte vyhriate,či prehriate" Tento bilbord bol úplne viaczmyselný a uvedomila som si,aké ťažké je v tomto svete chrániť sa.Myslím napríklad,keď kresťanskí chlapci sa rozhodnú strážiť si oči a myseľ a nejaký umelec im rovno do cesty postaví taký sprostý plagát. Je to asi akoby sme si postavili múr z kariet.Zafúka vietor a múr je na všetky strany.Ale jedna vec je dobrá. Máme silnejšieho Pána,ako je tento špinavý svet. Aj keď v ňom musím žiť a často mu nerozumiem, často sa mi páči, čo robí, často sa cítim out, často nechápem,ako môže niečo také existovať...je to len na určitý čas a potom ...pôjdeme domov.

Večer doma som písala veršíky na dnešnú mládež a všetky sú na Božiu oslavu.Neviem prečo,ale nechcela som a ani som nevyhľadávala nejaká povzbudzujúce pre ľudí,ani poučné...len som listovala žalmy a písala také,ktoré vraveli o tom,aký je veľký Hospodin,aký je mocný, starostlivý, milujúci...Ale sranda je ,že v posledných dňoch čítam v Biblii časti,ktoré vravia o tom,ako Boh trestal Izraelcov a naozaj tam nie je nič o Jeho láske:-)