Prečo? Preto!

Zase sa začal ďalší týždeň a vonku je mokro a nie až tak zima. To znamená, že najlepšie by bolo zahrabať sa do perín a spať ešte niekoľko hodín...Posledný týždeň som sa stretla 2 krát s takou vecou, že ľudia sa zamýšľali nad tým, že ich nebaví tento život. Ráno vstať, ísť do práce, poobede nejaké stretko a večer spať a stále dookola. A ja som si spomenula na to,ako som sa dlhšie nevedela zmieriť s tým, že je to tak.Že je to taký každodenný kolotoč a pravdepodobne sa to nezmení. No neviem si spomenúť, kedy som sa prestala tým zaoberať a prestalo ma to trápiť.(Aspoň zatiaľ) Prišli iné veci,ktoré sú zaujímavejšie na rozmýšľanie.

Minule som si uvedomila jednu vec.Keď som neurobila štátnice, stále som sa pýtala"Prečo?" a stále neviem odpoveď na túto otázku,ale viem jednu vec.Za tie mesiace september - november sa stalo strašne veľa vecí, dobrých, aj horších, veselých,aj smutných.Zoznámila som sa s niekoľkými novými ľuďmi, robila som nové veci a cez to všetko som sa naučila nové veci. Prijala som veľa požehnania a riešila nové otázky. Učiť sa dôverovať, je veľmi ťažké. No a kedže Boh je trpezlivý učiteľ, tak dáva každý deň nové úlohy na riešenie a praktické "cvičenia".Takže, keď človek nepochopí jedno,dá mu nejaké z inej kategórie.A Boh tiež dáva pokoj. Myslím tým to, že keď sú nejaké starosti, nad ktorými sa ľudia trápia, tak jediné pokojné miesto,kam sa dá nasmerovať myseľ, je pri Bohu.Proste On vie a najlepšie je, že Boh predsa vidí ďalej a neurobí nič, čím by zničil človeka a ublížil mu. Preto sa nemusím báť. Toto sa učím,aj keď ten strach sa objaví, ale nemusím zatnúť zuby, môžem ho odložiť pri Bohu. No nie je to cool?

Včera bol WF a od pol 12 tej som bola na mieste. Bol o fajn čas s priateľmi pri príprave a jedení guľášu.Mala som zaujímavý rozhovor s 2 chlapcami o sprchovaní a hygiene našej kultúry a tiež o tom, či treba alebo netreba mať auto a o tom, či si vedia predstaviť, mať už deti. Výsledkom rozhovoru bolo, že sa nesprchujú každý deň ( a že našim starým rodičom stačilo raz do týždňa), auto by bolo treba, aby sa využívalo na službu a vedia si predstaviť, mať už deti. Takže všetko opačne, ako ja :-) Ľudia si asi myslia,že keď už máme doma malé dieťa, tak zrazu aj ja by som chcela mať nejaké svoje. A často počúvam tieto vety: "Pristane ti kočiar" , "Vyzerá ako tvoja", "Prečo si sa nepriznala, že máš dieťa". Je to smiešne. Lebo nemám žiadne rodičovské sklony,ani chuť starať sa o nejaké svoje dieťa. Čo by som s ním asi tak robila. Inak je to super, že všetko je tak správne načasované. Lebo sú ľudia, čo keby toto počúvali, hneď by mali depku. Lenže čím viac sa nad tým trápia, tým viac sa ukracujú o radosť z iných vecí. Veľmi by som chcela vedieť všetko tak pokojne prijímať. Ale dlhá cesta predo mnou.

Skončili sa modlitby 24/14 a som vďačná za každú hodinu v kaviarni. Zamiešala som sa medzi iné cirkvi a ako povedal Mimo, nikdy nevidel,žeby sa tak spojili všetky cirkvi v meste, ako cez tieto 2 týždne. Často sa mi stávalo, že som ostala sama od nás medzi ACčkármi, CBčkármi...bola som ticho,ale zvykla som si na to, dokonca som si to začala užívať. Myslím,že to bola taká malá Božia hra so mnou, keď ma oddelil od mojich priateľov a dával mi nových, v podstate cudzích a sledoval,ako si s tým poradím.A teraz mám nových kamoššov :-) A dokonca aj pár nových slovíčok v slovníku. A včera sme sa smiali, že keď niekto má nejaký problém(napr.,keď nevie niečo nájsť), tak odpoveď je:"musíš sa modliť a nájdeš to" Modlitba je odpoveď na všetko.Je to pravda,ale niekedy je to zábava. Juj, to bolo super, tie modlitby v kaviarni- noc, deň...myslím, že mi to všetko bude chýbať. Nabudúce sa musím zapísať viackrát.