Co kukaš?

piatok, júna 02, 2006

Čo je a čo nie

Dnes vonku prší.Hm ,kto by to bol povedal. Zima, dážď a zima a zima a popri tom radosť niektorých ľudí z úspechu.Táto veta možno nedáva zmysel nikomu,len mne. Ale to je jedno.Rozmýšľam o tom, čo mám.Čo mám doma a čo chýba. Prečo byť doma a prečo odísť preč.
Doma mám rodinu: oco,mama, Marek, Martin, Katka, starká a malá Barborka. Keby som odišla skôr, nevidela by som ako Barborka rastie, ako sa začne smiať, rozprávať, stavať na nohy. Je to človek, ktorý ma núti rozmýšľať o tom,ako to bude ďalej.Čo z nej bude, ako sa bude rozrastať jej rodina, čo sa stane. Zmenia sa niekedy vzťahy? Zlepšia sa. ochladnú, ako ju to ovplyvní?
Doma mám priateľov.To sú ľudia,z ktorých každý jeden kus vytvára vlastnú skupinu.Nedajú sa podeliť podľa druhov.Možno tak akurát podľa farby očí,či príslušnosti k nejakému tímu.Ale ani to sa nedá,lebo všetko sa mixuje.Je to smiešne,akí sme všetci iní. A napriek tomu pospájaní. Učíme sa spolu žiť a keď to niekedy zaiskrí, odhaľujeme nové pravdy a skutočnosti. Mám doma malý zošit,kde som si opisovala jednotlivých ľudí. Musím ho vyhrabať a zasmiať sa na zmene a možno v tom pokračovať ďalej a potom ho zakopať niekde v záhrade. Ľudia,ľudia,ľudia...plná hlava ľudí. Neviem si predstaviť svet bez tých tvári, ku ktorým si hneď priradím meno a niečo viac.
Dá sa v cudzej krajine vytvoriť si nový svet? Znamená to zanechať ten starý? Znamená to riskovať, že "priateľstvá"ktoré boli, zrazu zaniknú? Asi nestáli za veľa. Znamená to od začiatku spoznávať nových ľudí? Lebo je to úžasné rozprávať sa s človekom,ktorý pozná všetky okolnosti a ktorý rozumie aj nejasne povedaným slovám.
Aj keď to vyzerá tak temne,neisto a vystrašene, je to niečo veľmi zaujímavé a lákavé. Ostať celý život na jednom mieste je dosť obmedzené.Ale zase nie pre každého.Niekomu to stačí a sníva o tom.Ja nie. Uf kedy príde ten čas,keď sa pohnem z miesta,na ktorom mi je veľmi dobre,ale niekedy akoby som bola zaseknutá. Je to ako keď sa psík chce rozbehnúť za okoloidúcim autom a jeho majiteľ ho drží za obojok.Pustí ho až potom,keď auto bude ďaleko a tým ho ochráni pred možným zranením.
Verím, že to čakanie má svoj význam a raz sa rozbehnem...ale auto musí byť ďalej.
PS: len tak pre zaujímavosť som našla na nete toto a toto