First day after...

Prvý deň v práci,myšlienky úplne inde,nič zo mňa. Som ticho,nechce sa mi rozprávať.Ešte som v inom svete a nechce sa mi ponáhľať sa späť. Keď sa dakto pýta,ako bolo,poviem,že dobre.Ale čo všetko sa v tom jednom slove ukrýva,je v podstate tajomstvom,možno ani sama neviem slovami vyjadriť, aké to celé bolo ,je a bude.Plánujem tu dať nejaké fotky,ale až v sobotu,keď budem doma na normálnom počítači,lebo tento šrotík také veci nevie robiť.
Dnes je zase leto,teda...počasie je celkom teplé,teplejšie ako v Írsku.Ale tu ,kde som,v tejto miestnosti,je kosa,že až brrr. Myslela som ,že dnes nemám žiaden poobedňajší program,ale mám. Máme Kecy tím.Som zvedavá ako nabehnem na prípravné nadšenie na letný camp.Asi rýchlo,lebo Kecy camp je niečo,na čo sa stále teším a hlavne na tie decká,čo tam prídu,lebo teraz som si uvedomila,ako veľmi sú ovplyvniteľné v tom ich veku.Nikdy som to tak si nevšimla,ako teraz. Je to veľká zodpovednosť, ani neviem si uvedomiť naplno,aká.
Tak idem...