Co kukaš?

streda, apríla 19, 2006

Čo sa učíme?

Čo sa učím? Pán Boh ma učí veľa vecí.Tým Jeho jemným spôsobom, že niekedy sa prudko zastavím pri chôdzi,keď príde nejaká nečakaná myšlienka. Minule ma prekvapil veršíkom,ktorý neviem presne,ale je asi taký"kto si myslí ,že stojí,nech si dá pozor,aby nepadol" Odkedy mám ten veršík v hlave,nikdy nemôžem povedať:"Toto neurobím" Pretože ja,ako človek ,urobím všetko, padnem vo veciach,ktoré sú také jasné...ale. Viem, že Boh mi tým chcel povedať, že iba s Ním dokážem obstáť v pokušeniach. Je to skvelé vedieť, že aj keď nie je možné,aby neprišli pokušenia,tak je možné im odolať s Pánom a s Jeho silou.Toto je veľmi jasná myšlienka,všetci to predsa vieme,ale ja som sa naučila a učím sa aj to,že nestačí niektoré veci vedieť,ale treba ich mať zakorenené v srdci.A nestačí čakať na pokušenie,aby sme si overili,či to mám fakt srdci,ale modliť sa za to,aby to tam bolo.

Boh dáva rôzne lekcie.Niektoré sú také, že najradšej by sme sa zobudili,až keď sú za nami,ale keď nepôjdem do boja,ako sa naučím bojovať? Som taká vďačná za modlitbu, je to niečo nad moje chápanie.Je to zbraň,je to dar,je to niečo na milión spôsobov a je to istota,že nehovorím do vetra.Niekedy je to liek,ktorý utišuje bolesť.Niekedy je to vyliatie srdca,niekedy je to ticho.Niekedy je to niečo,čo sa zdá zbytočné,niekedy je to gombík na zázrak.Je to to,čo nepotrebuje veľa energie,ale niekedy berie celú silu a potrebuje,aby sme sa prinútili.Je to boj,je to hojdanie sa v sieti.Je to spojenie s priateľmi,je to iný spôsob rozhovoru,je to odhalenie vnútra,je to súkromná bublina,je to skrátka plné protikladov.

Dnes má Rado obhajobu.Janka ide do NR...život ide ďalej.Rado nech je to celé o zázraku ,aj o tom,aby komisia videla,že si iný,ako ostatní.A Janka nech Ti cesta zbehne ako voda.