Testimony

Rozmýšľala som nad svedectvom o tom,kedy a ako ja a Boh.Niekto má na to presný termín, či dokonca aj čas a pamätá si aj more sĺz ,ktoré pri tom vyplakal...nič také si ja nepamätám, skôr ma tie vyplakané spomienky niektorých ľudí napĺňali otázkou"naozaj som kresťan?"
Prečo práve Boh? No žiadneho iného boha ,ktorý by mal také kvality som za svoj život nestretla.Od malička sa všetko točilo okolo táborov, výletov...som vyrástla na detských táboroch,ktoré robila moja mamka s tímom ľudí.Stretávali sa aj u nás a pre mňa to bolo niečo cool(to slovo som vtedy samozrejme nepoznala), že takí dospeláci ,priatelia mojich veľkých bratov, k nám prišli na návštevu. Teraz už samozrejme viem, že to neboli až takí dospeláci:-)
Neskôr to už nebol len detský tábor,ale rôzne výlety.Ale nikdy som nechcela len tak sa "obrátiť" ako všetci uslzení ľudia.Možno, že v mojom srdci som nimi aj pohŕdala, že sa rozplačú a ani nevedia prečo.Vyrastanie medzi dvomi chlapcami, každodenný boj o prežitie v bitkách spôsobili, že slzy ,kedže neboli silnou zbraňou, prestali byť niečim verejným a bežným.
Niektorí ľudia-mladí kresťania dokázali dokonca naliehať na deti v tábore,aby sa zamysleli nad tým,prečo nie sú "obrátené" a dokonca aj kričať na nich. Myslím, že tento prístup pokazil niektorým deckám akýkoľvek záujem o Boha.
Raz som dostala otázku, či chcem dobro,alebo zlo. Všetci samozrejme povedali "dobro",ale to ma naštvalo.Prečo by som robila to, čo všetci a tak som ale nemohla priamo povedať, že "zlo", tak mojou odpoveďou bolo "neviem". No ale celý deň ma potom sledovali oči mojej vedúcej skupinky.Asi si myslela,že sa idem "obrátiť" a ten pohľad ma hneval. Samozrejme,že som nespravila žiaden očakávaný krok do konca výletu.
Potom zase tábor a tam raz večer som si povedala" Čo ťa nezabije, to ťa posilní" a v duchu som sa spolu s vedúcou modlila tú slávnu modlitbu "obrátenia".Bolo mi potom veselo(žiadne slzy-dôležitá poznámka),ale nič viac a kde je ohňostroj? No a tak toto bol začiatok môjej kresťanskej kariéry,ktorá sa potom uberala len krásnymi veselými cestičkami...blablabla.Ani náhodou.Bol to začiatok pochybností a trápenia sa nad tým, či som alebo nie som kresťan. Či keď ma to nedojalo,či to platí.Nikto mi nikdy nepovedal,ako to naozaj je a že ku každému má Boh iné dvierka.Spolu s kamarátkou sme viedli rozhovory,ktoré nemali konca a riešenie.Všetko bolo odveci...ale začala sa mladšia mládež, kde si nepamätám, čo bolo,ale bol to dobrý čas so skvelými vedúcimi, skupinka, výlety(samozrejme), kamaráti, zábava...prvé úvody, potom vyučovanie ,však už by ste mali slúžiť...more otázok na vedúcich...a potom...krach. Zo dňa na deň sa naše vzory vyparili, odišli, hľadali si nové miesto a v niektorých srdciach je to doteraz.Potom odišli aj niektorí z nás-do sveta,veď ich nemal kto viesť...a čo tí, čo ostali? Nooo už nemôžete váhať, musíte slúžiť, vziať tú mládež na seba...vytvorte tím. A tak sa stalo. Otázky si odložte, veď kto by už na ne odpovedal,teraz je na vás, aby ste viedli mladých. Napriek tomu,ako to vzniklo, bol to dobrý čas. Tímové stretnutia v nedeľu ráno o 7:45, hry a výlety pre decká, plánovanie...na pochybnosti o obrátení nebol čas.
A tak odvtedy plynie život.Služba strieda službu,ako keď niekto otvára a zatvára nové dvere. Decká, ktoré vtedy chodili na mládež, sú v tíme,kde spolu pracujeme na rovnakých veciach,niektoré sú preč...ale Boh sa nemení.Zisťujem, že neviem,kde sa stratil v celom tom kolobehu života.nemám na Neho spomienky.Celé to je o práci. Ale viem, že je v tom poprepletaný a že všetko, čo sa dialo, bolo s Jeho dohľadom.Niekedy len s dohľadom,niekedy s priamym kontaktom.
Zázraky,ktoré sa stali v minulosti a ktoré ma napĺňali nadšením vtedy, sa vytratili, pozabúdali. Keď sa trochu obzriem späť , je mi ľúto, že život a hľadanie Boha v tom všetkom je len také biedne.Že to bolo len občas-život 5cm nad zemou,lebo som práve nadšená...ale potom pád a zase nič. Áno, bolo to požehnané,aj je a veľa vecí bolo super,ale mohla som Ho hľadať viac,poznávať.
Posledné 2 roky to bolo niečo viac, akoby mi otváral oči a neustále vravel"Hľadaj najprv kráľovstvo Božie" nie tie svoje nápady.Poznám ich, viem o nich, veď "ešte nemáš slovo na jazyku a ja už ho viem,aj tvoju myšlienku chápem zďaleka" Ja ťa poznám, viac ako ktokoľvek, viem,kedy sa bojíš a kedy nechceš pustiť svoje sny.Viem,kedy zase lietaš nad zemou a kedy padneš.Viem,kedy klameš ľudí,seba a aj mňa.Len problém je, že mňa neoklameš. Ja presne viem ,čo chceš a že niekedy si prekladáš veršík "Raduj sa v Hospodinu a dá ti to,po čom tvoje srdce túži" dosť vypočítavo. Nie som automat na mince, ani tvoj kamarát, s ktorým si môžeš točiť, ako sa ti zachce. Pozor! Ja som Boh. Ale chcem len,aby si mi viac verila a hľadala MŇA, nie všetko okolo. Už sa neobzeraj.Halooo. Si ako dieťa, čo sa obzerá za všetkým novým.Viem, že vieš, že ma to zraňuje, keď ma odkladáš ako použitú hračku a vrátiš sa len v ťažkostiach. Už mi ver, mám ťa rád.