Huhu

Dnes je čtvrtek, zítra pátek, šiju, šiju si kabátek...to je báseň "Vodník" a na základnej škole sme si na ňu vymysleli scénku. Skončí sa tragicky,keď vodníkovej žene sa podarí utiecť a on odtrhne hlavu ich dieťaťu.To sme ale už v scénke nemali:-)
Toto bol úvod...

Služba ženy, žena v službe-téma včerajšej mládeže.Otázka: "Dievčatá, tešíte sa z toho, že ste ženy a chlapci, tešíte sa z toho, že ste muži?" Ach jo.Spomenula som si na to,ako som v detstve chcela byť chlapcom. Prečo? Lebo chlapci mohli loziť po stromoch, nikto im nehovoril" už sa správaj ako dievča", nikto im nezakazoval nosiť hocičo oblečené... Ani neviem,kedy sa zmenil ten postoj. Vlastne je mi to jedno,najradšej by som nebola nič ani chlapec,ani dievča, ale také nie je.
Včerajšia téma bola dlhá,ale verím, že každý si mohol z nej vytiahnuť to, čo potreboval. A ďalej sa bude diskutovať. Mali sme aj USA návštevu. Volá sa Anastacia-ale nie tá speváčka. Také jedno dievča, tichá ,troška menej ukecaná,teda viac mlčanlivá, nenápadná...priam šokujúce je zistenie, že je to Američanka. Ale zá sa mi, že je fajn,aspoň po pár vetách a vymenených poznatkoch.Potom som ju už prenechala Marekovi,aby jej vysvetľoval, čo to tá teta v predu hovorí.Teda prekladal tému. Možno sa s ňou ešte dakedy stretnem,lebo konečne som videla inú Američanku,ako všetky tie z Kecy táborov, internistov...väčšinou divoké a hlučné stvorenia. Tak vráťme sa k téme. Bibka nám porozprávala,aké to bolo,keď sa zrazu musela starať o deti a nemohla chodiť všade,kam sa jej zachcelo a zrazu slovo "služba" nadobudlo iný význam. Keď som si predstavila také obmedzenia...brrr. Pamätám si,ako som raz prišla domov,teda na dedinu a Katka pribehla ku mne, strčila mi do rúk Barborku"podrž ju, musím ísť nakŕmiť sliepky" Vyzerá to smiešne,ale je to hlbšie.Dieťa plakalo stále,keď ho dala do sedačky,nemohla nič iné robiť. To by asi bolo nad moju trpezlivosť. Alebo by som sa to naučila,hm.