Realita

KPM je miestom,kde sa vecí zdajú iné.Aspoň mne.Nie tak iné,že všetko sa dá,ale tak iné, že ...svet nie je zlý. Toho roku som sa snažila udržať si v hlave realitu aj napriek miestu,kde je toľko kresťanov, že sa svätosť dá až krájať :-) Vyzerá to nechutne,keď si tú predchádzajúcu vetu čítam. No ,len som tým chcela povedať, že na konferách akoby boli všetci dobrí, priateľskí, usmievajú sa...niekedy sa vrátime domov a všetko doma sa zdá nudné,alebo sa zdá, že hurá ideme meniť svet. Alebo seba. Ale veci sú také isté ,ako boli pred konferou.
Druhý pohľad na vec môže byť taký, že tam si išla duša oddýchnuť a nabrať síl do ďalšieho života. Opustiť na pár dní "svet" a naučiť a pripomenúť si ,čo treba. No a potom sa vrátiť domov s novými silami.
Čo sa stalo včera...už pred KPM som vedela,že trávim s Bohom strašne málo času.Strašne málo? Povedzme že žiaden čas. Že už mi to dávno prerástlo cez hlavu. Každodenný kolobeh: vstať, práca,tím,alebo nejaké stretko,spánok...stále dookola. A z toho: únava a agresivita.Niekedy som sa sama seba zľakla,že aké zlo sa vo mne nachádza. Keby som verila na minulé životy, tak poviem,že som bola tiger,alebo zlý pes, ktorý hrýzol a vrčal na každého za maličkosti.A ostalo mi to aj do tohto života.Ale neverím na minulé životy. Tak som si povedala "OK, je čas začať znova tráviť čas s Bohom"Ráno trochu a poobede po práci trochu viac. No tak pondelok som išla peke domov a bolo to fajn.Nič úžasné,ale čo už.No včera som pekne prišla domov pred tímom a ...nevedela som si spomenúť, načo som vôbec prišla.Čo som chcela.Fakt, úplné okno.Rozmýšľam hm hm a tak som si vzala knihu , ktorú musím už vrátiť do knižnice kvôli upomienke.(Inak tú knihu som si povedala, že už nebudem čítať,lebo je ...neviem o čom) a čítala som si a potom ...v autobuse cestou na tím mi došlo,že šak ja som chcela mať stíško. Trapas, stále nechápem ako sa dá zabudnúť, nechápem.