KPM

Ak nechcete ísť, tak nechoďte- povedal milý ujo vlakový sprievodca, ale možno vďaka tejto povzbudzujúcej vete, sme nastúpili. Natrieskaní vo vlaku, že stojíš len na jednej nohe a občas ich vystriedaš. Tak to vyzeralo na začiatku cesty do ZA. Ale nakoniec to nebolo až taká zlé, veď sme si aj miesto na sedenie našli a o to viac si vážili.

V Dome odborov nás privítali dvaja junáci z trochu chudobných dedinských pomerov, oblečení len v jednoduchých odevoch,ale zato s milým úsmevom. Dokonca boli takí slávni a zaujímaví, že dievčence sa s nimi fotili. Možno budú takto odteraz chodievať stále. Ale na druhý deň ,pre úspech odevov,sa k nim pridali ďalší ľudovo odetí ľudia. A lákali ďalších do hier.

Myslím, že toto boli len vonkajšie veci,ale KPM malo hlbší zmysel.Témou bolo:"Keď sa nedá, tak sa nedá" Čiže to, ako sa často pozeráme na veci, ktoré by bolo potrebné spraviť,ale...keď to sa fakt nedá...alebo dá?
Prvý mal tému Samo Lacho a zo začiatku trochu psychológie o vplyvoch, ktoré nás formujú a o reaktívnom a proaktívnom prístupe. O tom, že sa často trápime nad vecami, na ktoré nemáme vplyv, namiesto tých, ktoré môžeme ovplyvniť. Hovoril o Danielovi a Dávidovi a o tom, prečo išli v živote dalo by sa povedať tou správnou cestou.Lebo vedeli, kým sú a čo im bolo zverené.Vedeli, čo naozaj vedia a vzali za to zodpovednosť.
Ďalším rečníkom bol Dave Patty, ktorý hovoril o tom , že nechce sedieť s Bohom,ale chodiť s Bohom a že nemáme dávať Bohu posledný čas,ale prvý.To znamená ten,kedy máme najviac energie a vnímania-niečo ako prvotina.
V piatok večer nás uspával Danny Jones.Ale nie, neuspával, ľudia boli síce unavení,ale podľa mňa téma bola fajn. Hovoril o dvoch veciach,ktoré sú večné? človek a Božie Slovo.Tiež o tom, že sa nemôžeme páčiť všetkým a bojovať vo všetkých bojoch. Tiež o službe.Služba je ľudia a ľudia sú hriešni a vzťahy sú zložité a v Biblii neexistuje človek, čo má všetky vzťahy OK. Príkladom bol Dávid a jeho vzťahy doma a jeho prístup k ľuďom.Že sa nesnažil meniť človeka,lebo to dokáže len Boh.Správnou reakciou nie je odmietnutie človeka, ani pokus o jeho zmenu.
Sobota ráno a Miro Tóth s témou, ktorá by iste nikoho neuspala. Anka s Rinou sa vyjadrili, že je taký ,že len čakajú kedy vybuchne. Naozaj skvelý rečnícky prejav, škoda, že som si nepribalila aj slovník:-) Ale nie, téma bola super. Myslím, že o našej zodpovednosti v službe. O napätí medzi prítomnosťou a potenciálom. O tom, že nemáme poznať Božiu prítomnosť,ale nosiť Božiu prítomnosť. Boh od nás nechce veci, na ktoré nemáme a váži si viac človeka,ako jeho službu.A neporovnáva nikoho s nikým.Ak sa páčiš Bohu, záleží ešte na tom,komu sa nepáčiš? V službe máme urobiť svoju časť práce a použiť to, čo máme (5 chlebov a 2 ryby)Boh nás vystrojil modlitbou- stále otvorí cestu pre modliaceho sa človeka. Nemáme nikam ísť bez modlitby. Myslím, že práve táto časť jeho témy bola akoby z môjho srdca,lebo ja verím, že modlitba je zbraň a životný štýl. .Boh nám ešte dal Bibliu, sen a povolanie a zjavenie z prvej ruky. Moje svedectvo má moc,lebo je moje.Povedal, že nikto nemôže povedať, že jeho svedectvo je nudné,lebo zmenilo jeho život a tak nemôže byť nudné. Ešte jedna veta: malá vec je malá vec, veľká vec je veľká vec,ale vernosť v malých veciach je veľká vec.
Tsa keby som tu mala všetko napísať, čo bolo dobré na KPM,tak by som prišla o oči, ruky...nie,nedá sa všetko napísať. Ale bolo naozaj dobre.Rozmýšľam prečo bolo tak dobre-Preto,lebo som nič neočakávala? Preto,lebo som sa na KPM ani veľmo netešila a to znamená, že ma nič nemohlo sklamať? Kedysi som si myslela, že iba vtedy môžem prijať veci,keď mám dobrý čas s Bohom a čakám. Ale toto KPM zmenilo tento pohľad na vec. Bolo požehnané. Nie,nešla som tam so srdcom pre Boha,s dobrým vzťahom s Ním.Ale On tam už bol a všetko prichystal.Tešila som sa iba na chvály.Chvály v dave,kedy môžem byť sama s Bohom. Ale nielen chvály boli dobré,ale aj témy, scénky, Ferko, seminár,na ktorom som bola,jedlo, ľudia,ktorých som stretla,nedorozumenia v tíme, čas s rinou, spanie u Amy, plagátiky po stenách...Boh to požehnal a veľa veľa napomenul a hlavne celé to pre mňa smerovalo k potvrdeniu toho, na čo už dlhšie myslím.Najdôležitejšie je ísť za Bohom a potom prinášať to ľuďom.Pretože oni nepotrebujú nič iné.Posledná fotka je nápis na WC, už je tam odkedy chodíme na KPM.

Som rada, že som strávila veľa času s Rinou.Že som nebývala s tímom, že som s nimi bola presne toľko,koľko bolo treba. Že to bolo celé také slobodné.