Ja ani neznam o čom to je,asi o vtáčej chrípke a inom

Včera na ulici v strede mesta ležal mŕtvy vták sýkorka. Ľudia ho obchádzali. Mne napadli hneď všetky správy o tom, že keď sa také niečo nájde,tak to treba hlásiť. A hlavne, že to netreba brať do rúk. Strašne som ho chcela zobrať do rúk a uvidieť, čo sa potom stane. Ale nakoniec som ho obišla...Keď som bola malé dievča, tak voľné chvíle som trávila hraním sa s kamarátmi z dediny. Našim obľúbeným miestom bola "Dračia skala" a "Ulička". Netuším,prečo sa to miesto volá "Dračia skala", keď to žiadna skala nie je a žiadneho draka som tam nikdy nestretla. Je to taký kopec z hliny hneď pri cintoríne a nie je tam nič zaujímavé a mám taký pocit, že to už zarástlo. No pre nás to bolo úžasné miesto skoro v lese, kde sme utekali hneď po splnení povinností , niekedy aj predtým. No a "Ulička" je taká cesta do lesa,na jej okrajoch rastú stromy a vlastne "Dračia skala" je je súčasťou. Niekedy, keď sa mi nechcelo pomáhať doma,tak som povedala,že idem pásť ovce (áno,mali sme asi 3 ovce) a vzala som ich na "DS".To bolo namáhavé vytiahnuť ich hore,skoro som ich udusila (tie ovce mali také obojky,aby som ich mohla viesť) Potom som ich uviazala o cintorínsky plot a bola som voľná.
Okrem týchto miest na hranie, stála v dedine stará zvonica. Bola celá z tmavého dreva a vo vnútri bol smrad,lebo niektoí ľudia z dediny ju asi používali ako WC.Zadná stena bola už bez dosiek,teda skoro nebola.Dnu bol povraz, za ktorý, keď sa potiahlo, začal zvoniť zvon. Myslím, že to sme nerobili,lebo by sme obsiahli od obyvateľov. Používali sme ju ako väzenie pri našich hrách. To teda bolo väzenie, kde musel byť ešte jeden strážca,lebo väzni mohli v pohode zdrhnúť.
Vedľa zvonice stál starý opustený dom. Niekoľkokrát sme tam vliezli cez okno.Ale nikto nás nesmel vidieť,lebo ten dom ,aj keď bol opustený, nebol celkom bez vecí. Nanosili sme si sam cigarety,ktoré vyhodil predavač z obchodu. Asi už boli po záruke a bolo ich niekoľko balení. V dome nebolo veľa vecí na obzeranie, bol na rozpadnutie. Raz sme tam našli hniezdo s malými vtáčikmi. Mala som kamaráta, ktorý to hniezdo zhodil. Jedného malého vtáčika bez peria som zachránila. Bol úplne maličký a stále pípal. Odišla som z toho domu a priniesla som vtáča domov. Myslím, že som si vymyslela niečo,že kde som ho našla a dali sme ho do hniezda ,ktoré bolo na záhrade. Plánom bolo, že ho budem kŕmiť,alebo že sa o neho nejaký iný vták postará. Tak som celé poobedie chodila okolo hniezda a strážila vtáčika. Na druhé ráno tam už nebol. neviem, čo sa stalo,možno ho zjedla mačka,možno zomrel,ale už som ho nikdy nevidela. Vlastne k tomu zážitku s vtáčikom som sa chcela dostať,lebo si myslím, že keby teraz dakde našli nejakého mŕtveho, tak by ho hneď obvinili z chrípky a keby sa s ním nejaké dieťa hralo,hneď by ho podrobili vyšetreniam. Myslím, že niekedy bolo na svete jednoduchšie.