Co kukaš?

pondelok, februára 20, 2006

Sprechen Sie Deutsch? Nein...

Myslela som si,že Agrokomplex je veľká a únavná výstava,kde človek potrebuje niekedy viac ako jeden deň, keď to chce zvládnuť celé podrobne prejsť. Ale to som ešte nezažila veľa. Teraz som mala príležitoť vidieť Ambiente- Frankfurter Messe a moje nervy. 10 pavilónov a pre istotu mal skoro každý pavilón niekoľko poschodí. Napríklad taká desiatka sa skladala z 5 častí 10.0,10.1,...10.4 aaaa. A v celej tejto časti boli samé taniere a príbory a...našťastie sme to rýchlo opustili,lebo určite by sme tam zabili veľa času,kedže to bolo veeeeľmi "zaujímavé". Ale najlepšie boli pavilóny s tovarom z Afriky, Turecka, Ázie, Egypta...dostala som pozvanie do Istanbulu, ale môj milý brat sa posmieval,že daný človek už v duchu počítal ťavy, ktoré dá môjmu otcovi. Tsss ťavy za mňa? Ale aj napriek týmto rečiam ma stále rozčuľoval tým ,že ma nechcel pustiť nikam samu.Lebo sa stratím. Na nervy. Lebo neviem po nemecky,lebo nemám telefón...akoby som sa nevedela opýtať nikoho na cestu a vôbec,trocha po nemecky by som to zvládla. A ešte dokonca ma predstavil v jednej firme,že som jeho malá sestra(to si asi myslel,že mu nerozumiem) Ach jaj. A tak som často musela zaťať zuby a potlačiť svoj odpor k autoritatívnemu správaniu sa.Aj tak by mi to nepomohlo. Haló všimnite si,že už som veľká a keď sa stratím,tak sa nájdem,lebo aj orientácia v priestore sa zlepšuje:)
No a zaujímavá vec v DE bola večera v Tureckej reštaurácii.Hm ešteže to Marek dojedol,ale aj tak si môj žalúdok myslel,že mi už úplne preskočilo.Ale stretla som sa s úplným gentlemanom a bola som z toho v miernom šoku.Potom som na výlete poučila ľudí, že čo vlastne ten človek robil,lebo oni normálne nevedeli, čo robí gentleman. Nemám slov.
No ale nakoniec sme sa z toho DE dostali, aj keď s "miernymi" ťažkosťami.Kedže môj oco má rád Donovaly,tak sme sa tam dostali do kolóny a mojím vlastným spôsobom som ho dotlačila,aby sme išli cez čertovicu a celú cestu som sa modlila,aby aj tam nebol nejaký kamión,lebo by to zvalili na mňa. Ufff nebolo tam nič. Ale pred Prešovom, ďakujem pekne,10 minút od domova sme stáli viac ako 45 minút,lebo zase kamión. Prežila som v aute veľa času a myslím, že teraz budem chvíľu chodiť peši:)