A čo teraz?

Dobrý deň. Život ide ďalej ,ale na rozdiel od času pred 8 mesiacmi sa veľa vecí zmenilo.Veci v hlave, v srdci,ale aj navonok. Veď všetko plynie. A myslím si,že nadšenie,ktoré bolo niekedy,už nebude.Možno bude iné,ale vietor už trochu odfúkol predstavy,nádeje a sny a zanechal obrúsený povrch, na ktorý sa pozerajú turisti a obdivujú ho,ale nevidia,že mu chýba to,čo tam niekedy bolo.To,čo mu dávalo radosť ráno vstať. Niekedy je dobré, že nie sme zo skla,ale nie je to čudné, že toľko ľudí a predsa vidia len povrch a nepozrú sa hlboko do očí. Vraj sú oči zrkadlom duše. Neverím tomu.Alebo je to tak,že ľudia sa naučili otočiť zrkadlo tak,aby ich dušu v skutočnosti neodrážalo. Lebo potom by sme si ani do očí pozerať nemohli.Chodili by sme po ulici a pozerali sa na chodník a do výkladov.Ale veď sa to tak aj deje. Pozrieť sa do očí,keď trpí duša spôsobuje bolesť. A ešte väčšiu vtedy, keď si tú bolesť nikto nevšimne.Alebo všimne a začne sa pýtať? To ja ani neviem. Viem len,že nepomôže zatnúť zuby.