Sneh,kresťan a dospelosť

Keď je vonku sneh.keď je celý svet pokrytý tým bielym niečim, čo vŕzga pod nohami,potom aj noci vyzerajú biele. Zdá sa akoby bolo viac vidieť. Akoby niečo osvetľovalo chodníky. Potom sa ani nebojím chodiť po nociach po ulici,lebo sa zdá,že nie je až taká tma. Ale keď sa zašpiní sneh, je to o to viac vidieť. Zdá sa mi,že je to ako s kresťanmi. Keď spraví niečo zlé kresťan,je to o to viac vidieť.Alebo malo by byť. Myslím, že ľudia si to viac všimnú. "Nikdy nejedz žltý sneh!" To s tým asi nesúvisí,ale napadlo mi to,tak som to aj napísala. Nechcem byť žltý kresťan. Nie toto nie je rasistická poznámka:-) To súvisí so snehom.A nebudem to vysvetľovať.

Včera som dostala podľa mňa dosť vtipnú otázku:"Kedy dospeješ?" No ja naozaj neviem.Sú dni,keď si myslím, že už je to na dosah ruky,či dokonca už aj som dospelá,ale zrazu začne vonku padať sneh a dospelosť je preč. Chcem ísť von sánkovať sa, stavať snehuliaka,guľovať sa... Dobre,prejde zima a znova príde dospelosť,ale...Vonku začne svietit slnko a znova je tu ten bláznivý pocit radosti, keď chcem ísť von, nahánať sa so psom, skákať do mláky. No dobre, po čase si zvyknem na slnko a príde leto. Jedného dňa ideme na nejakú prechádzku a zrazu sme na krásnom mieste,kde je tráva ...ach prečo sa musím vyzuť a behať bosá po tráve, vojsť do ľadového potoka, či len tak kričať? Hej potom sa pekne poberieme ďalej a tvárime sa dlhšie dôstojne a vážne, no ale čo keď sa na stromoch zafarbujú listy a zrazu ich je všade plno. Ako fajnovo sa dá brodiť sa listami , či dokonca ohadzovať sa nimi. No no no čo mám robiť? A vôbec:" kto je dospelý"? Lebo keď je to niekto,kto nikdy neurobí nič bláznivé, tak to nie je môj kamošš...