Faith

Zamyslenie nad vierou:) Máme vieru, či ani nie? Je nám tak dobre, keď o nej hovoríme,ale je iné niečo povedať a niečo spraviť. Moja hlava je už celá dolámaná, čo si ju lámem nad vierou. Našou, mojou a iných.
Myslím, že väčšina chce Ježiša, chce s Ním žiť,ale neviem, či sme ochotní aj riskovať. Robiť veci, ktoré sú nenormálne, ktoré sú nemožné, ktoré by predsa normálny človek nikdy nespravil. Raz som počula, možno to bolo na KPM,možno niekde inde, že slovo "viera" sa hláskuje "r-i-z-i-k-o". To je dobre, že to viem. Ono sa to tak asi hláskuje, ale to nie je koniec.
Chcela by som vieru, ktorá je taká adrenalínova, ako keď sa pustím na lyžiach rovno dole z kopca. Malé deti nemajú strach, pustia sa bez obáv plnou rýchlosťou a dokonca majú z toho radosť. Mamka mi vravela,že ja som tak chodievala na lyžiach-malá a divá a občasné pády nevzali nadšenie. Možno preto Ježiš povedal, že máme byť ako deti- malé a divé,povedali by sme,že naivné, ale zato slobodné v tom, že žiadne pády nám nevezmú nadšenie a radosť. Veď sa dá postaviť a ísť rovnakou rýchlosťou ďalej až do cieľa.
Prečo nebude KC vo februári? Lebo nie sú peniaze. Táto jedna veta spôsobuje lámanie mojej hlavy. Pretože si myslím, že to je odveci.Neviem to ani vyjadriť, ako ma to...pobúrilo. Veď nestačí povedať, že nemáme penieze. Čo tak povedať niečo iné,ako napríklad: "poďme do toho, poďme sa modliť a veríme, že Pán nám pozháňa peniaze" To som taká naivná? Je taká kniha " Chodenie s Bohom" a tak je kapitola presne 7 s názvom asi "Kríza presvedčenia, kríza viery" Dobre sa o tom číta,ale prečo prečo prečo sa to aj nežije????