Co kukaš?

pondelok, januára 16, 2006

Len pár slov a sťažností

Netrieskaj dverami! Nedupoc po schodoch! Nebúchaj tak po tanieri! Vrrrrr. Všetky výčitky za pol hodiny. Pozrela som sa s nenávisťou na dieťa, ale hneď v tej chvílí som si uvedomila, že ono za to nemôže. Môžu za to dospelí, ktorí sa rozhodli natoľko ochraňovať dieťa, že sa to podobá na vitrínku. A jej to bolo aj tak jedno, uvidíme kedy sa začne oslobodzovať.

Dnes je celý svet zahalený v opare a uzimený.Celý svet? Asi nie,ale všetko okolo. A to je celý svet. Komu by sa chcelo opustiť teplo domova a vydať sa na cestu. Komu by sa chcelo nechať sa ofuknuť studeným vetrom. Toto je ten deň, kedy je najlepšie zabaliť sa do deky, vziať si teplý čaj a dobrú knihu. Ale nedá sa. Lebo sa nedá. Čím to je, že sa nedá? Ani neviem,asi povinnosti prevyšujú pohodlie a sny. A vôbec,keby si každý robil to, čo sa mu práve chce,ako by to vyzeralo? Takže sa pekne teplo obliecť a zamknúť byt. Možno to niekomu pomôže.