Zo spomienok

Zobuď sa!!! Oči zlepené, ale človek si musí povedať, že už je čas pozrieť sa, čo nás čaká ďalší deň. Inak 12 dní do konca roka.To je ako odpočítavanie dní do KPM na stránke siete. Normálne zaspávam. Spomínam, aké to bolo super, keď sme sa zobudili ráno na intráku s tým, že ideme na prednášku,ale ...potom sme sa otočili a spali ďalej.No niekedy Janka vstala a to potiahlo aj mňa,alebo opačne. Teraz ma už nepotiahne, musím sama. A to fakt musím.Lebo do školy sa v podstate ani nemusí,ale do práce...Niektorých spolužiakov som videla možno raz týždenne na chodbe školy a nejak im to prešlo.Chcela by som vedieť,ako si zvykajú na chodenie do práce. Do čoho? Aha.No nič.
Chcel by niekto vedieť, čo sme robievali na našej izbe na intráku? Alebo ako to vyzeralo? Keď si to predstavím,tak sa mi zdá,že tam svietilo silné svetlo.Také zdravé neónové. Na neóne niečo visí. Aha,to je naša sliepka Ivet. Pomenovali sme ju podľa jednej veľmi "obľúbenej" docentky. Počúvala som o nej celý rok a nakoniec sme sa osobne ani nikdy nestretli.Ufff to bolo o chlp.Ešteže vtedy ochorela, keď mala skúšať.Sliepku Ivet sme obesili za nohu.Celú čas dole hlavou, kým sa nad ňou dakto nezľutoval, ale už neviem kto.
Každý obyvateľ našej izby mal svoje spacie miesto charakteristicky vyzdobené. Džanka nejaké pohľadnice, často nedefinovateľného obrázku, či fotky rodiny, korálky, šatku. Janka zase plagát hokejistov a fotky svojho Peťa a malého synovca. No a ja kopec fotiek na celej stene a nejaké slová pesničiek a okolo ešte pár hračiek. A samozrejme môj záves na skrytie sa pred svetom.A teraz tajná vec-pod posteľou vo fľaši džús určený na skysnutie(Pokus ,ktorý mi Blaška stále pripomínala s poznámkou,ktorú nebudem písať)
Ešte tam boli 3 skrine plné vecí.Takú skriňu by si isto nikto domov zobrať nechcel, ani keby mal mať veci na zemi poukladané.
Na dverách sme mali nejaké fotky a papier na písanie našich výrokov a potom neskôr sme tam nalepili cdečká,ale zvonku.No a zabudla som na umývadlo hnusné so studenou vodou, poličku na jedlo a priestor na chodenie,keby sme aj chodiť chceli.No a balkón, z ktorého sa dobre pozeralo,ako chalani hrajú futbal. Každému sme dali pomenovanie a samozrejme,že sme povzbudzovali len Lea a Rada.A ostatných len ohovárali. Najväčšia zábava bola,keď sme si kúpili vodné pištoľky.No ale to je tajné.
Škoda, že nemám fotky.