Rozmýšľanie

Dnes je rozmýšľajúci deň...čiže...taký istý,ako každý.Lebo každý deň sa rozmýšľa,zamýšľa,premýšľa,myslí a stále je to o tom istom,len trošku iné slovo. Miluška mi raz rozprávala o knihe, ktorú čítala.Volalo sa to asi "Ľudská beštia" (Krásny názov) A jedna postava z príbehu bola taká,že jej ani myšlienka cez deň neprebleskla hlavou.To si neviem predstaviť, to musí byť strašne,desivé,hrozné,prázdne, na zbláznenie.Bez myslenia by som zomrela. Ja rozmýšľam stále. Furt,furt,furt aaaaa.Potrebujem malý gombík na vypnutie toho všetkého v hlave.Vtedy by som asi pochopila ticho.Úplné tiché ticho.Raz som zažila ticho,ale samozrejme že nie úplné,lebo to myslenie tam stále bolo.Stalo sa to v lese,kde som bola s ockom.Nepamätám si, ako som sa dostala do lesa,ani načo sme tam išli.Viem len,že padal sneh a sneh padá ticho.Šuští,ale to JE ticho.To bolo super.Taká malá udalosť ,ale zaznamenaná hlboko naveky v mojom srdci. Ako kopec ďalších nepodstatných zážitkov, myšlienok,viet,ľudí,vôní(mám strašne rada vône), piesní, farieb, zvukov,jedál(v poslednom čase nedojem nikdy nič úplne), kníh(knihy sú skvelý vynález, ďakujem Gutenberg),objatí, pohľadov, úsmevom, písmenok na icq...je toho celé more. Pán Boh stvoril svet s toľkými úžasnými maličkosťami,že vidieť,ako Mu na tom záležalo a ako to dotiahol do detailov.Ja NEZNÁŠAM doťahovať veci ,babrať sa s nimi...radšej nechám všetko nedokončené a idem na niečo ďalšie.(A to je zlé)
Ale vrátim sa k rozmýšľaniu,lebo tak sa volá celé toto tu. Niekedy idem po meste a nevnímam nič,čo sa okolo mňa deje.Nevnímam ľudí a preto som dostávala pokarhania od niektorých,čo mi zdravili a ja nič.Úplne v inom svete.Jedna spolužiačka sa dokonca urazila,že jej nezdravím.Hm lenže keď ja aj keď idem po tomto svete, v skutočnosti som úplne inde.Čiže ona si len myslí,že ma stretla v meste.Ale ako jej to vysvetliť. Každý človek má nejaké hobby.Jedným z mojich je snívanie a vytváranie dokonalejšieho života.A najlepšie je to pri cestovaní alebo prechádzke mestom.Alebo pri počúvaní nejakej hudby.Potom každá pieseň pripomenie nejakú vysnívanú udalosť.Ale stalo sa,že som nevedela rozlíšiť realitu od toho vymysleného.Takže...idem pozrieť do Zlatých stránok nejaké telefónne číslo na nejakého psychológa.Odchádzam