Sen a realita

Ako asi vidí pes. Niekedy dávno som počula, že pes vidí čierno -bielo. To si neviem predstaviť. Veď svet bez farieb by nemal tú správnu šťavu. Ale keby sme nepoznali nič iné, tak by to stačilo a nehľadali by sme nejaké farby. Načo by nám boli? A načo sú nám teraz?
Dnes v správach hlásia, že cesty sú uzavreté a nedá sa nikam dostať a už vôbec nie napríklad do Bratislavy. Neverím tomu, pretože u nás svieti slnko a o snehu sa ani nedá hovoriť. Neverím ,kým neuvidím.Mám to v sebe. Všetko treba ochutnať, ovoňať, skúsiť, dotknúť sa. Inak to nie je skutočné. Ani môj ocko neverí správam. Žeby sa to dedilo? Dnes mali naši ráno ísť do BA, ale nešli. aj keď oco neverí správam, možno pôjdu zajtra. Ako môže byť niekde sneh, keď u nás nie je.Ako môže byť niekde leto, keď ja musím nosiť vetrovku? Nerozumiem,neverííím. Pomôž mojej nevere.Je to ako múr, ktorý nepreskočím, neobídem...skrátka ma zastaví a môžem doň len kopnúť. Ako je ľahko ľuďom, ktorých ja nazývam "naivní". Našla som si 2 fotky, ktoré sú podľa mňa úplné protiklady,ale na druhej strane môžu mať aj niečo spoločné. Ale zatiaľ som tú druhú stranu ešte nenašla. Jedna je zo Slovenského Raja, druhá z Londýnskej ulice. aha, práve mi napadla súvislosť. Tá prvá je prítomnosť a tá druhá hovorí o mojej budúcnosti. Ale nie, niekedy ,keď idem po ulici nášho mesta, uvedomujem si, že počet ľudí, ktorí sú podobní tomu na obrázku ,vzrastá. Keď som bola ako malá v Prahe, tak som to tam vtedy videla prvý krát. A zrazu je to tu, už to nie je len nejaký zlý sen. Je to realita. Rozmýšľqm nad tými ľuďmi. Prečo to robí? Je to alkoholik? Väčšinou, teda skoro vždy si myslím, že je to ich vina. Prečo? neviem prečo si to myslím. Chcela by som veriť a dávať im peniaze a pozývať ich na obed a rozprávať sa s nimi. Ale neviem to. A neviem prečo to neviem. Je to pýcha, alebo výchova, alebo vplyv spoločnosti, alebo strach...asi je to pýcha. Aj keď sa to ťažko priznáva, ale myslím si, že som strašne pyšná.
A v tomto smere je mi moje kresťanstvo nanič. Ale naozaj. Nejde o to, čomu veríš, o čom hovoríš, ale čo žiješ. Aká filozofická myšlienka :-) Minule som čítala časopis Týždeň a v poslednom čase dosť obľúbený časopis. A tam sa písalo, že v Malawi je veľký hlad a už si s tým nemôžu poradiť sami. Väčšinou ma také články nezaujímajú, ale teraz mi napadlo "Prečo s tým nič nerobíme?" Prečítame si o tom v časopise a otočíme stranu na nejaký vysoko odborný článok o tom, či rovná daň priniesla nejaké zlepšenia v našom štáte, alebo či je dobrou myšlienkou odlúčenie cirkvi od štátu. Veľmi dôležité, ale načo? Neviem,ale niečo mi na tom všetkom nesedí.