Co kukaš?

štvrtok, decembra 22, 2005

Posledný deň v práci

Dnes je ten deň D jupí. No a na pripomenutie- už len 10 dní do konca roka.Tohto roku sa nepodieľam na pečení žiadnych koláčov,teda zatiaľ nie. A nevadí mi to,lebo viem, že mamka to nerobí sama, ale má Katku a Barborku a tak sú na to 3 + Laura, ďalšie dievča. To je teda spoločnosť:-)

Včera sme mali "movie" na mládeži. Také relaxačné. Fighting temptation. O takom chlapovi, čo keď chcel získať dedičstvo, musel obnoviť v jednom baptistickom zbore spevácky zbor. Film nemal nejakú duchovnú myšlienku,ale bolo tam veľa takých maličkostí, čo mi niečo hovorili.
1. Ako robil konkurz na členov zboru. Najprv to museli byť takí, čo žijú podľa Božích prikázaní. Keďže ich bolo málo, tak už mohli prísť aj takí, čo nežijú podľa Boha a nakoniec už mohol prísť každý. To mi tak hovorilo o tom, ako aj my znižujeme hranice, keď chceme niečo dosiahnuť
2. Jedna žena v zbore všetkých posudzovala, vyhadzovala im na oči ich hriechy. Rozprávali sme sa s Miluškou, že to presne tak aj u nás je, že ľudia ľudí posudzujú a zabúdajú na odpustenie. A že koľkokrát ja odsúdim človeka.Len nie tak otvorene
3. Nikto sa nezastal tých, ktorých tá žena odsúdila. Dokonca ani farár. Akoby sa všetci báli. Koľkokrát ja neotvorím ústa, keď by som mohla, alebo mala
4. Ako vzniká reklama. Ten chlap robil v reklamnej spoločnosti a svoje produkty chceli presadzovať úplne oblbujúcim spôsobom pre ľudí. A ich výrobkom bol alkohol. To mi pripomenulo, že dakedy som chcela robiť v reklame.

Možno tam bolo toho aj viac, ale toto som si zapamätala.

Potom sme išli pár kusov do kafé a konečne som si postavila malého snehuliaka. Škoda, že mu Smolík večer odkopol hlavu. Chcela by som vedieť, prečo mi to oznámil v SMSke, že "Chcem ti len povedať, že dobrú noc a že som tvojmu snowmanovi odkopol hlavu." Možno mu niekto povedal, že by mi to mal oznámiť. Hm, no nie je to podstatné, ale zistím.