Co kukaš?

pondelok, januára 02, 2006

Happy new year

Zase vstávať blééé. No ale čas sa nedá zastaviť a musíme ísť ďalej. Ale môžem povedať, že som si užívala voľné dni s plnými dúškami. Neskoré zaspávanie a dlhé spanie. Z dedinky som sa odsťahovala po 2 dňoch a potom sa začalo to užívanie si. Najprv detská slávnosť a potom sme hľadali nejakú otvorenú cukráreň, ale samozrejme že všetko bolo cez sviatky zavreté. Tak sme sa zastavili pri snehuliakovi (ktorého neznášam) a potom sme sa rozišli do svojich domovov. Potom ďalšie ráno som sa stretla s Jankou Č., Hanou, Ivankou a Majkou K. a trocha sme sa poflákali a poobede bolo stretko starých kamošiek na oslavu Janky Š. narodenín. No a večer ešte tím Kecy a Silvester.
Posledné dni som trávila na Sekčove a bolo to celkom fajn. Aj keď niekedy pozerať telku s viacerými ľuďmi je dosť rušivé, kedže musia všetko hodnotiť. Potom si musím len vravieť, že sa nesmiem rozčuľovať. Napríklad pri pozeraní takej Superstar sú všetci veľkí odborníci v hudbe ach ach.

Silvester...to bol deň. Hlavne večer. Zrazu veľa ľudí a moje pesimistické očakávania, že nás bude len pár kusov sa nesplnili. Aj pohárov na stoly som dala len pár kusov, ale potom som musela dodávať. Proste sa nahrnulo kopu deciek a niektorých som možno ešte nevidela,alebo si už ani nepamätám. Ale uvedomila som si ,že ako je dobre v takom dave študentov, že to mám rada, že sa mi páči tráviť s nimi čas. Dúfam, že aj im sa to všetko páčilo. Pár vecí sme z programu vypustili, lebo čas bežal tak rýchlo a už tu bola polnoc a ohňostroj a šampanské a...potom chvály tzv slaďáky a upratovanie a odvoz domov a spanie a spanie a spanie a večer tím a Posledný Samuraj a už je tu zase každodenný život so svojimi maličkými radosťami a starosťami. Aj keď sa mi teraz vidí ako nudný a že sa nemám na čo tešiť, to len preto,lebo som si zvykla na zábavu a užívanie si. Ale čoskoro to bude v pokojných vychodených cestičkách, na ktorých sa vždy nájde nejaký nový kamienok,či kvet. Možno príde Janka na návštevu, možno niekto iný, možno sa pri tom učení a chodení do práce a chodení na nejaký ten tím nájde kopec vecí takých nečakaných. Myslím, že stále sa len zabávať by ma nebavilo. Ono to vyzerá skvelé,keď má človek veľa voľna,ale nemám rada ten pocit preflákaných dní, keď neviem,čo robiť. Asi je na tom najťažšie si urobiť program.