Co kukaš?

piatok, decembra 23, 2005

Vločky

Včera večer, keď som išla na chvíľu domov bola tma. Ono to v podstate ani nebol ešte večer, ale tá tma tam už bola. A na snehu svietilo kopu malých hviezdičiek. Naozaj, bol nimi priam posiaty, leskol sa a ligotal z každého pohľadu inak. Bolo to skvelé a veľmi pekné. myslím, že tak svietil preto, lebo bol čistý. Ešte na ňom ani jedna ľudská bytosť nezanechala stopu a žiadnu špinu. Niekedy mám pocit, že my ľudia všetko pošpiníme a pošliapeme. A tiež sa leskol preto, lebo na neho svietilo svetlo lámp. Keby bola úplna tma, ani hviezdičky v snehu by sa neboli ukázali.
Sneh je super. Keď vonku sneží, všetci ľudia pozerajú občas z okna. Niekto nadáva, ale tí, čo ich poznám ja, nenadávajú. tešia sa. Ja sa veľmi teším. Padajúce vločky sú veľké nezbednice. Nezáleží im, či niecomu padnú na nos, alebo do oka. Prečo by im malo záležať na tom, čo si kto pomyslí, keď majú taký krátky život. Keď napadne sneh, deti ťahajú sánky von, alebo rodičov, aby im vytiahli sánky. V snehu sa dá robiť kopec vecí a väčšinou zábavných. Ešte aj odhŕňanie je zábava. Je to dobrý vynález.