Koniec

Zatvorená kaviareň, pomaličky vyprataná...ktovie,čo tam bude. Nejak ma to až veľmi nevzalo,že už ju nemáme.Možno preto,že sa tým teraz nezaoberám a nemrzí ma to.Veď keď sa budem chcieť s niekým stretnúť, tak je kopec iných miest, aj keď to už nebudú také náhodné milé stretnutia a rozhovory,aké nám umožnila Pečiatka. Sú ľudia,ktrorí to prežívajú asi ako malú osobnú tragédiu. Ale dôvodom vôbec nie je kaviareň,ale nejaké srdcové problémy.Musím sa usmiať, keď si predstavím, ako budú teraz tí srdcoví ľudia vyhľadávať stretnutia s tými,za kým ich srdce tiahne. Niečo si snáď vymyslia.
Viem,že o tom, čo sme všetko zažili v kafé,by sa dala napísať kniha.Kedysi sme to volali"kaviareň zlomených sŕdc". A čo všetko si vypočul sklad vzadu. A koľko klebiet sa prerozprávalo práve v kafé.A koľko malých príbehov .A koľko zoznámení tam prebehlo. Kaviareň bola také nenápadné ekumenické miesto,kde si presne vedel,kam kto patrí,ale kľudne si sa mohol zamiešať medzi CBčkárov, ACčkárov,Evošov, Katolíkov a nikto sa nad tým nezamýšľal. No a najlepšie časy boli,keď boli modlitby 24/7. Vtedy sa všetci spojili.
Niektorí ľudia prežili tam aj noc.Napríklad pri rozlúčkovej párty pre Antóniu.Alebo sme tam pozerali nejaké filmy, či superstar. No a kopec Kecy klubov a akcíí a stretnutí.No jednoducho bolo to super miesto,taká základňa.
No ale malo to aj tmavé stránky.Boli osoby,ktoré namiesto toho,aby sa učili doma, trávili čas v kafé a potom to tak aj vyzeralo. Tiež tie odmietnutia a zlomené srdcia,slzy,hádky,stratené peniaze,rozliate nápoje...keby som mala písať konkrétne,nebolo by na to miesto a bolo by to až priveľmi osobné...No teším sa na nové miesto v Moste.Aj keď si ešte počkáme.