Jede se na rodinný výlet

Bolo nás 11. 6 diefčat a 5 chlapcoch. A tak sme si ako rodinka urobili výlet do hôr. 2 autá a jedna osoba neskôr autobusom. Bola to vlastne víkendovka pre celú mládež,ale stalo sa to inak a bolo to dobré. Večer sme sa toľko nasmiali, až slzy tiekli,lebo sme sa pekne spolu hrali.Aj sme spievali a podobne,už ani neviem čo.Potom troška porozprávať sa a do postieľok,veď už bolo dávno po polnoci.
Ráno raňajky a Marekove zamyslenie sa nad niečím, ale čo to bolo? Hm aha myslím,že komunikácia a že keď mám niečo proti niekomu ,tak to treba riešiť. Potom sme išli do hôr a kedže nás bolo 11,tak som sa zahrala na havka a sedela v kufri.Aj tak som bola už mokrá,lebo sme sa trošku niektorí pobláznili v snehu.Najlepší bol skok z preliezky do snehu jupí. V Tatrách sme vzali sánky a vyšli 3km hore a tam sa sánkovali,rozprávali,guľovali,sánkovali,sánkovali ,fotili,posielali MMSky,pili čaj,sánkovali a potom sánkovali dole tých 3km a išli sme späť naobedovať sa. Ja som išla na sánkach s Nikou a od smiechu nás bolelo brucho a mňa aj uši od kriku. Ale neboli sme posledné,lebo JAno so Slavom vybočili z cesty.Ešte pred obedom som svojím vlastným spôsobom nahovorila ľudí,aby sme postavili snehuliaka.A tak sa stalo. Nechápem prečo cez noc spadol:(
Poobede si Peťo povedal,že si dá bobríka mlčanlivosti,ale samozrejme,že nebol ticho.Chcel si ho dať,lebo som mu povedala,že veľa rozpráva,ale nebola to až taká krutá veta,ale keď si ľudia domýšľajú,tak nech mlčia:)
Poobede P a K spali a ostatní sme hrali Morálne dilemy,kde sme sa tiež zasmiali,ale niekedy aj zamysleli.Jedna osoba všetkých presvedčila o tom,že by som si určite prečítala denník svojho priateľa,čo nebola pravda,ale moja chyba,lebo som otvorila ústa. Niektorí ľudia vedia tak obkecávať ach jaj.
Keď sme vyriešili všetky dilemy, začal sa pravý depresívno zdieľací sa večer,kde som si uvedomila,ze väčšina z nás sa nemá dobre a niekedy sa objavili aj slzy. Niekedy sme už nevedeli, čo povedať a dokonca aj najukecanejší mali problém sa vyjadriť. Inak úprimne povedané pol večera som nechápala o čom sa to tam točí,ale nebola som sama,našťastie aj Majka sa priznala,že nechápala. Takže máme spolok nechápavých. Niekedy mi ale svitlo,ale väčšinou som počítala guličky na stene. A nakoniec sme sa všetci rozliezli a len pár kusov malo chvály a modlitby a to boli chlapci a Julka. Ja a D,M,a M sme sa vrátili dojesť sladkosti s dievčatá mali myslím potom ešte chvály,ale ja som zaliezla spať.
Ráno som narušila Peťov a Marekov rozhovor a po raňajkách sme spisovali a rozprávali sa o jednotlivých službách,plánoch a snoch a uvedomila som si,aké máme možnosti a nápady a keby sa všetko zrealizovalo,bolo by to super.Presne tá dobrodružná viera,nad ktorou sa zamýšľam často a ktorú by som chcela. Náš zbor je veľmi veľký a je to dar,že máme také možnosti,aj napriek prekážkam,bez ktorých by to nešlo. A bez ktorých by som to ani nechcela,lebo by som sa bála,že sa dakde stala chyba:)
Ďalšie veci ,čo sa diali sa skončili a cestou domov sme si dali hm hm vraj koktail v PP (mlieko s grankom) a išli domov spat a apať až do rána.
BOLO DOBRE!