Poďme sa rozprávať

Dnes ráno sa mi chce rozprávať,ale kedže tu nikto nie je,tak nemám s kým. V rámci myšlienky,že každý deň patrí nejakej pesničke, dnes to bude pieseň "Čím to je" od "No name" a prečo? Lebo ju práve hrajú v rádiu. Možno sa cez deň pesnička zmení, no zatiaľ to nechám tak. Však má celkom zaujímavé slová :-)
Počúvam, že na vtáčiu chrípku ochorela mačka. Nooo čo si má človek o tom myslieť. Viem,že to nie je smiešne,ale ...je to smiešne. Kto vie,ten vie,aký mám vzťah k mačkám. Mňaaau.

Včera som mala deň z kategórie "behanie" Z práce domov na otočku a hneď do mesta a do nemocnice a na tím. Cestou na tím som stretla jedno dievča, čo kedysi chodievala na mládež .Volá sa Lucka a bola na zastávke aj so svojím malým synom. A ten bol taký zlatý.Vôbec sa nehanbil dávať mi otázky,že ako sa volám, kam idem a kde bývam. On sa volá Jakub a kde býva tu nebudem písať. Ale páčilo sa mi,že sa vôbec nebál pýtať sa,aj keď sme sa v živote nestretli. Možno preto sa mi to páčilo,lebo ja som bola nenormálne hanblivé decko,dokonca som ľuďom ani nezdravila a pýtať sa ich otázky by mi už vôbec nenapadlo. Pamätám si,ako mi rodičia vraveli, že chlapci sa vedia pozdraviť už zďaleka a ja nič.(Chlapci- moji bratia) No nejak som sa to naučila, aj keď dakedy ani teraz nezdravím,načo:-) Niekedy je to zbytočné plytvanie energie.

Na tíme sme pripravovali víkendovku,ktorá bude už o chvíľku. Budeme sa snažiť kecákom povedať, že druhí majú prednosť, že si majú navzájom pomáhať. Rozmýšľali sme o tom,ako by sme im išli príkladom,ako napríklad niesť niekomu batožinu, či otvoriť mu dvere. A prekvapilo ma to,že hlavne chlapci mali pripomienky k tomu, že majú niekomu niesť vak,alebo ho pustiť dopredu. Chlapci, čo by mali ísť príkladom a nielen na víkendovke,ale stále. Naozaj si už myslím,že slovo "gentleman" bude patriť medzi slová, ktoré sa používali kedysi v minulosti a v tejto dobe nemajú žiaden zmysel. V tom prípade chcem žiť v minulosti.