Krátke správy,lebo včera nešiel blog

Rozmýšľala som o tom,či sa náhodou nebudú posúvať ročné obdobia.Že zima začne neskôr a podobne.Lebo dnes zase sneží...chceeeem zelenú trááávuuu. A snežienkyyyy predávané načierno, alebo nabielo? A chcem tenkú vetrovku a jarný vzduch, ale v skutočnosti to nie je až také dôležité.Ale som si všimla,že ľudia sa radi sťažujú.To je asi povinnosť sťažovať sa na nepodstatné veci v oblasti počasia. Príklady: V lete je veľmi horúco, potom je zase chladné nepríjemné leto.Zima je pridlho, jar už nie je ako za našich mladých čias a podobne.Pripomína mi to trošku Izraelcov. Takže super,že dnes sneží, určite to má zmysel,ktorému neporozumieme.

Včera som prišla na to, čím budem,keď vyrastiem. Budem ujom údržbárom. Ujovia údržbári nosia montérky a sú vtipní. Chodia do bytov ľudí a opravujú pokazené veci. Sú veľmi šikovní a sú to kamošši. Takže už som našla svoje smerovanie na tomto svete. Musím to povedať rodičom, určite sa potešia.Kúpia mi montérky a nájdu mi údržbárske miesto.

Dva týždne som nebola na dedine,ale včera som tam bola asi tak 50 minút.Na otočku.Stihla som pohnevať Lauru , potriasť Barborku, zjesť pstruha s hranolkami (nie celého)...a ani neviem čo ešte. Také krátke návštevy sú fajn. Aj hranolky boli fajn,práve teraz by som si dala mňám.

Mládež? Čo povedať.Tak ako každú stredu sa začalo na minútu presne. Kopu ľudí sa zdieľalo a chvály trvali dlho,lebo sme nechceli prestať...Nie,bolo dobre.Myslím,že aj keď som si predtým myslela,že načo počúvať o niekom,kto už zomrel,ale bolo to dobre. Myslím,že jedným z dôvodov, prečo som si z toho mohla vybrať veci pre seba bolo to,že som nesprávne postoje dala Bohu.To mi ukázalo a ešte viac ma presvedčilo o tom, že modlitba má moc. Že aj keď niekedy je to úplne ako hovorenie do steny, má to zmysel.Skôr by som povedala, že rozhovory s niektorými ľuďmi,ktorí sú telesne prítomní,ale myšlienkami inde,je hovorenie do steny. Chcela by som sa naučiť počúvať človeka,s ktorým sa rozprávam,lebo nezáujem zraňuje.A hlavne to,keď niekomu niečo povieš a on sa ťa na to isté opýta na druhý deň. Také veci sa stávali s Džankou,ale nikdy nie vo vážnych veciach.Len v hlúpostiach. A to neubližuje.Takže mali by sme sa navzájom viac vnímať. A nepýtať sa dvakrát to isté. Myslím, že tak by sme prijali aj veľa vecí do života.