keby bolo keby...

Chris Tomlin je kamošš. Ne moj kamošš, ale tak,ako väčšina umelcov dokáže vyjadriť moje myšlienky celkom vzhľadným spôsobom.On konkrétne hudbou. A je celkom zaujímavé počúvať, ako niekto vraví, či spieva to, na čo myslí dakto iný.

I want to live like there's no tomorrow (chcem žiť tak, akoby nebol zajtrajšok)
I want to dance like no one's around (chcem tak tancovať, akoby nikto nebol nablízku)
I want to sing like nobody's listening (chcem spievať tak, akoby nikto nepočúval)
Before I lay my body down (kým zomriem)
I want to give like I have plenty (chcem dávať, akoby som mal strašne veľa)
I want to love like I'm not afraid (chcem ľúbiť, akoby som sa nebál)
I want to be the man I was meant to be (chcem robiť to, na čo som určený)
I want to be the way I was made (chcem byť taký, ako som bol stvorený)

Tak potichu si myslím, že každý človek túži po tom,aby sa oslobodil. Od všetkého, čo vytvoril tento svet.Aby dokázal robiť tie veci, o ktorých spieva CHT. Pamätám si, že keď sme boli s Rinou vo Fínsku,tak som si tam často len tak pospevovala.Cítila som slobodu,aj keď doteraz neviem od čoho. Možno od škatuľky, do ktorej patrím doma. Myslím, že tie škatuľky sú všade. Aj v nedeľu som sa o tom rozprávala s N., že keď je niekto iný, hneď vyčnieva z radu.A to tak vo svete,aj medzi kresťanmi. Najúprimnejšie stvorenia na svete sú deti.Dokážu byť strašne kruté, ale nebojme sa.Šak oni sa čoskoro naučia "držať ústa" (pôvodne som tam chcela napísať iné slovo:) Čítam knihu, kde sa píše,že prečo je na svete toľko zranených žien a mužov? Preto, lebo bolo toľko zranených dievčatok a chlapčekov.
Chcem byť ako dieťa a už sa teším ,keď naše malé dievčatko začne loziť a chodiť a budeme sa šmýkať po podlahe a keď nebudú nablízku dospelí, tak aj po zábradlí. Keď znova dostanem šancu učiť sa od dieťaťa úprimnosti.