Co kukaš?

pondelok, júna 05, 2006

Toto je deň, ktorý dal nám Pán...

Večerná pesnička...dovtedy mi vôbec nenapadlo si to spievať,ale večer bolo všetko smiešne. Nehovorí sa:"Ráno je múdrejšie večera?" Hej,ale ono to asi neplatí vtedy,keď je večer lepší ako ráno.
Včera bol deň katastrofičný.A to aj napriek tomu,že som bola v kostole.Tak teda,kde sa stala chyba?:)
Cestou domov z kostola som mala "príjemný rozhovor" s nejakým pánom, ktorý mal veľkú chuť sa bozkávať. Hnusné, no ale našťastie prišla jeho zastávka na ktorej ma opustil.
S veľkým nadšením som sa pustila do pečenia torty a zároveň varenia obeda.Tu sledujem už prvú chybu - všetko naraz. Torta mohla byť dobrá,ak by forma nepretekala, francúzska šľahačka nevykypela a potom sa z nej nestalo maslo a čokoláda sa normálne rozpustila a neurobila by zo seba čokoládovú guľu. No a obed mohol byť dobrý,ak by to mäso nesmrdelo ako mokrá sliepka a poriadne sa upieklo a a a...všetko som to vyhodila do koša.
Napadali mi veršíky z Jóba,že prekliaty deň,keď som sa narodil a podobne,ale všetko bolo také smiešne.Ešteže žiaden stres sa neobjavil,len nemý údiv nad tým,ako sa všetko naraz môže pokaziť, ešte aj jednoduché veci.
Pán Boh zasiahol a išli sme namiesto tímu na fare, na tím k Danke. Takže "torta" ostala doma a budem ju za trest jesť až kým nezmizne. Inak to je moja obľúbená a nechápem ako sa tak mohla "podariť".
Hi no ale tím bol fajn a povzbudil ma k uprataniu celej kuchyne a aj to, že predfaktúra sa zahrala na gentlemana.
No ale neobzerajme sa dozadu,ale máme tu nový týždeň a momentálne dnes treba rozmýšľať nad enightami...