whatisgoingon

Nič sa veľmi nedeje okrem toho,že je horúco a v práci skoro nijaká živá duša.Hm vymreté.
V posledné dni to bolo zaujímavé, čo s týka mládeže a zboru.Zranenie a stratený chlapec zmobilizovali ľudí do modlitieb.Chlapec je už z najhoršieho možno vonku a aj zranená Peťa je doma,aj keď nie zdravá.Ale tak tajne dúfam,že sa zase nezačneme zaoberať nepodstatnými vecami,kedže najväčší boj prešiel. Hodnotiť sa navzájom,vzťahy a porovnávanie brrr. Skôr by sme mali hľadať Božiu odpoveď na otázku"Prečo sa to stalo."
A tešiť sa z leta,tepla ufff a kofoly.
Dnes ideme do kina na Poseidóna.Ach dúfam,že to bude dobré a ak nie,tak aspoň sa zasmejeme na ďalšom skvelom výbere filmu.
Thats all,čo mi napadá a čo sa mi chce písať v tomto ceeeeeepleeeee.

Vodný živel

Ide si nevinné slušné dievčatko po cestičke s fľašou vody,že keby náhodou vysmädlo. Blíži sa k chlapčekovi a on sa jej pýta,či sa mu nedá napiť.Ale chlapček si nevezme slušne fľašku do rúk so slovičkom "ďakujem",ale násilne chce spôsobiť ,aby odev dievčatka bol mokrý.A tak sa to celé začalo....
Dievčatá začali brániť svoju kamoššku a chlapec zmokol,potom sa pridali ďalšie dievčatá, chlapci,dievčatá ,chlapci, fľaše, tričká, voda, nohavice,útek, voda, komáre, ovady, slnko,tráva, fľaša, lopta...aaaaaaaaaa. No niektorí, nazveme ich "rozumnejší" jedinci sa vyhli kontaktu s vodou.No..tak kto mohol,dal si dole tričko(Nie Slavo,dievčatá neolievali chlapcov preto,aby si dali dole tričká...prečo by potom chlapci olievali dievčatá?) Kto bol múdry,priniesol si so sebou suchý odev, čo pomohlo len trochu,ale predsa. No keď zašlo slnko, sranda prešla a keď sa zjedli všetky špekačky a začalo pršať...odchod.
Ešte nie je noc,ideme mať párty...
Nákup v Tescu...čakanie na Rinu s počítačom? Kde je Rina a ostatní? Tak sme zajedli melóna a nasmiali sa,kým doniesli film a projektor.Film sa volal "Drž hubu" hm celkom fajn.Škoda len,že niektorí museli odísť skôr. Ďalší film bol "Just like a love", to nás už pomenej ostalo a chlapci sa rozhodovali,či budú spať, či pôjdu domov.Tak sa pobrali a my sme si dokončili romantický fil čisto v dievčenskej spoločnosti...
Zaujímavým prvkom pred spaním bolo vyberanie kliešťa a potom už neviem. a zrazu som tu....

Zašpinené deti

Včera som sa hrala s bábätkom.Po dlhom čase. Pri takej hre si treba zvyknúť na to,že bábätko dokáže donekonečna opakovať jednu a tú istú vec. Napríklad postávať pri konvici s vodou a máčať si tam rúčky a stále sa tam vrátiť.Alebo "chodiť" od jedného človeka ku druhému aj 100 krát. Podľa mňa treba bábätko poriadne zašpiniť a tak nebude mať alergie. Ja si pamätám ako som sa hrávala s blatom,vo vode, v tráve, so zvieratami...Dnešné deti sú také citlivé a to preto,lebo rodičia ich držia v maximálnej čistote. A potom keď na nich zafúka vetrík, už berú lieky. Obdivujem malé cigánčatka, ktoré behajú bosé len čo opadne sneh.Ja som behala bosá rada,aj napriek varovaniam rodičov, že ma uhryzne nejaká včela do nohy. Takže verím,že bábätko u nás bude stále natoľko špinavé,aby sa cez tú vrstvu špiny nedostala žiadna alergia.

Pojašený deň

Toto všetko smerovalo k svadbe. Celý ten chaos,zmätok, únava,ale aj zvedavosť.
Príchod z Kecy a čakanie na odvoz všetkých vecí k nám domov.Sedenie v tieni autobusu s nádejou, že autobus neodíde a nenechá nás na pražiacom slnku. Rozlúčka s Američanmi, že vraj sa zajtra uvidíme na hrade.Kedže neznášam tie rozlúčkové reči,tak som nespomenula, že na hrad nepôjdem,lebo idem inde. A tak len krátky úsmev. Niekedy sa fakt nevládze už usmievať. Šak komu by sa vládalo po toľkých fotkách. Veci sa naskladali do auta a vozíka a kedže sme odmietli sedieť chlapcom na kolenách...Rado sa viezol vo vozíku.Keby nás stopli policajti, treba predstierať, že pôvodne bol žabou a aha premenil sa na Rada.Určite by tomu uverili.Kto by neveril v takom horúcom slnku.Všetko sme vytrepali hore a viac menej nejak uložili a potom väčšina unavencov odišla domov.Ostal Marek a prišla Majka so synovcom a porozdávali sme nejaké tie letáky ľuďom a potom prišiel čas na uloženie tela do oddychu,najlepšie by bolo do chladničky. Vykašľala som sa na netopierov a otvorila okno dokorán...šak som mala sa poriadne vyspať,kedže ráno o 2:30 išiel bus do NR,ale...Kto by bol povedal, že zo sídliska nepôjdu žiadne spoje.Tak dobre,pôjdem o 6:00,ale ten som pre istotu nestihla kvôli spomaleným reakciám...no ale o 6:30 s 2 prestupmi to už som našťastie zvládla trochu v snení,ale predsa.
Priniesť si do NR zlú náladu,nervozitu a podráždenosť tiež nebol skvelý nápad,ale nedalo sa inak.Občas sa zaiskrilo,zahrmelo. No ale nebol veľmi čas na hádky.A keď S a J odišli, vybrali sme sa s Džankou do Centro Nitra(však úžasné skloňovanie) kúpiť rastlinky pre nevestu.No ale ako sme tam tak došli,spustila sa búrka a taký lejak,že ani dáždnik by nepomohol,aby šaty nezmokli.Chcela som ísť do dažďa,ale Dž mala viac rozumu a tak až keď sa to utíšilo,vydali sme sa na cestu s pol hodinovým meškaním.Ale o ich "áno" sme neprišli. Tak sa mi zdá, že Vierka sa dobre bavila počas sľubu.Lepšie ako slzy:-) Potom Evka pekne zaspievala a slušne sme sa postavili do radu.No a zistili sme, že cestou sa nám stratila jedna ruža haha.No Vierka povedala,že určite sa 2 spojili do jednej.Neviem,či to mala z ich svadobného oznamka,ale oceňujem dobrý nápad a záchranu pred tým,aby sme sa necítili zle.Ale ako sa môže niekto cítiť zle,keď sa berú takí dvaja ľudia. Rado celý čas ceril zúbky a tvrdil,že sú fakt pravé...neviem.
Potom sme sa nejak zabudli a prišli sme do PKO zase s meškaním.Ach jaj,ale v podstate si to snáď nikto nevšimol.Bolo tam veľa ľudí roztratených vo veľkom priestore.Nevedela by som povedať,koľko nás tam bolo,ale mohla som si pokecať s kopou ľudí,ako Evka,Džanka, Janka,Slávka,Milka...a to som aj patrične využila. Niektorí si aj zatancovali, niektorí sa vytratili von a tam sa vyvaľovali na gauči a kecali. Jedli,pili,veselili sa.Rado s Vierkou odišli,potom sa vrátili,potom sa hrali hry,tancovali,potulovali sa...občas som ich aj zazrela.Až doma som zhodnotila,že to bol dobrý čas s pozorovaním ľudí.Rodiny a priateľov, cudzincov, Slovákov...Je zaujímavé stretnúť priateľov v úplne inej pozícii a oblečení, ako sa stretávame zvyčajne.Zrazu každý zahodí svoj štýl a zmení sa na nepoznanie. Večer išiel a išiel,jedli sme až do prejedenia a rozprávali a nadišiel čas odchodu.Lebo som sa dozvedela,že na druhý deň máme debrief a ak tam chcem byť, musím cestovať už o 03:00.A aj preto,aby som sa zobudila bez myšlienky na ďalšiu cestu. Zbalili sme sa aj s Mikym a nejaký človek nás aj s JC odviezol na intrák.mali sme trocha času.Ale na intráku som zistila,že nemám kľúče a tak skoro zase vznikla hádka...šup šup späť do PKO,Dž dala kľúče...stihli sme aj autobus. A napriek kose v ňom to bolo OK-polospánok,polobdenie...a hurá dooooma.Pár hodín spánku a debrief...atď. život v chaose.Myslím, že sa mi nepáči.

K.E.C.Y.

Super, skvelý, úžasný,amazing, cool...smiech, skákanie,únava, slzy, dážď, slnko, pot, dusno...strašne veľa slov by sa dalo použiť na opis campu. Bol naozaj dobrý, aj keď doteraz neviem všetky mená a ani tváre. Ale to asi nikto.
Ako by sa to dalo celé opísať? Asi ako mix viac ako 100 ľudí, ktorí čakali, čo tento týžden prinesie. A priniesol veľa.okrem nových priateľov- Slovákov aj Američanov, myslím, že aj nový pohľad na svet a Boha...
No ale od začiatku...
Celé sa to začalo už v ZA na tréningu, kde bolo more Američanov a nejaké tie kusy Slovákov. Od nás sme boli 6+ Mike+Ryan. Tréning ,to bol čas,kedy sme sa v podstate už nezaoberali programom,ale inými vecami-duchovnejšími:-) Praktické veci-ako hovoriť evanjelium,ako hovoriť svedectvo,ako ja neviem čo,potom chvály (dosť dlhé a po anglicky),poučenie Američanov o tom,ako učiť anglinu, stretko športových tímov...skrátka dosť bohatý program,ale som rada,že som stretla nejakých známych ľudí a videla aj nejakých neznámych.
Potom sme sa preniesli na Plejsy-my(P,M,R,K) autom a zvyšok vlakom.A kedže pršalo(vďaka Bože), nemuseli sme si hneď na začiatku robiť túru,ale Jarko nás pekne vyviezol až hore a potom aj zvyšok tímu-PO časť. Prípravy, prípravy,prípravy...večerné stretko a spánok. Na druhé ráno som s Peťom išla priskoro do PO,takže neviem, čo sa dialo na campe,ale nejaké to stíško a raňajky. My sme kupovali melóny(najpv sme plný košík navážili v Kauflande a potom sme to tam nechali a nakúpili na trhovisku) Cestou späť na Plejsy sme videli prevrátený autobus a na druhý deň písali v novinách, že to bola tragická dopravná nehoda.
Zvyšok dňa na campe sa všetko chystalo,maľovali sa nápisy, staval stan-to tiež bola veľká zábava,kedže najprv "profesional tent maker" nevedel,ktorá časť je ktorá,potom sme to 2x šili ,potom sme už celý stan postavili...a potom sme museli plátno otočiť a tak sa stan zase staval od začiatku...toooľko zábavy:-)
A prišli detičkyyyy...pekne peši hore,červené, zvedavé...znova nastal kolotoč ubytovania,angliny,registrácie a odobne a potom sa už nabehlo na normálny táborový režim...
Dievčatá na mojej izbe boli veľmi fajn.Už sa poznáme dlhšie a niekedy sa mi zdá, že berú tie veci na kecoch tak prirodzene,akoby ich nič nemohlo prekvapiť. No verím,že modlitba má moc a raz sa zlomia. Trávili sme spolu oveľa viac času ako minulého roku, celú túru sme boli spolu a aj keď som bola dakedy nešťastná z toho,že akékoľvek rozhovory na témy o Bohu zamietajú,verím,že o tom aspoň trošku premýšľajú. Ale sú super. Trocha ich sledujem a snažím sa odhaliť charaktery:-)
Témy na tábore boli: Reality, Wonder, Self, Chaos, Hope a Awakening. Každá bola dobrá a kedže Boh robil veci,evanjelizačná téma sa posunula o deň skôr. A posledný večer boli 4 svedectvá a žiadna téma. Myslím, že kopu ľudí sa aspoň zamyslelo nad Bohom.Dúfam,že aj Z,E a A. Niekedy sa mi zdalo,že sa skončí téma a hneď je sek a ide sa na enight.Enighty sa mi páčili a aj to, že dievčatá pomáhali a okrem nich aj kopu ľudí,vlastne každý bol ochotný,koho som sa opýtala. Napríklad-učenie sa tanca a melóny(privítané s takým nadšením,že som oči vyvaľovala), pozorovanie hviezd a smores(vďaka všetkým, čo zberali drevo,zapaľovali sviečky,nosili veci hore a potom dole), kaviareň+deň nezávislosti(toto bol pre mňa zlomový krízový večer,chaos a podobne,ale pri príprave sme mali kopec zábavy a verím,že ľudia si užili čas v kaviarni), 2x ohnisko...a ešte sa mi páčil večer vonku.Pri skákaní a tancovaní voňala ďatelina a nebolo až tak horúco ako dnu.
Čo sa týka angliny-Allen bol zábavný a celkom fajn.Vlastne som toho ani veľa neprekladala,lebo všetko pekne vysvetlil a študenti rozumeli. Zase iniciatívy s našou skupinkou boli dosť ťažké,lebo decká boli veľmi ukecané a tvrdohlavé a hneď vedeli kam to smeruje(aspoň si mysleli,že vedia)
Ale zato na športoch bola naša skupina ako jeden tím a s nadšením sa hádali s rozhodcami o víťazstvo. A zapájali sa a podobne.
Celý camp bol taký, že sa naň len tak ľahko nezabudne,lebo keď sa hovorí o Bohu a Boh hovorí k ľuďom,ostáva to dlhšie,ako akékoľvek dokonalé veci tohto sveta.Záleží len na nás ako to potiahneme ďalej a ako dlho budeme mať čas a radosť na stretávanie sa s deckami.
Fotková časť:-)

Hello

Zdravime z tabora.kde prave prebiehaju hry a ja sa vooobec neulievam,fakt nie.Je tu fajn.ukradla som si par chvil na nete,kym sa studenti hrju.Verim,ze nasa skupinka vyhra,velmi by chceli lebo je to o chlp-OK koncim...