Pohľady

Mám pár chvíľ na to,aby som niečo napísala sem.
Včera som bola v Petrovanoch a bolo to dobré rozhodnutie.Okrem surfovania po pracovných stránkach na internete, som občas strážila Barborku a uvedomila som si,ž aj napriek tomu, že prebrala moje miesto miláčika,ju mám rada.Uvedomila som si to v jednej chvíli.Keď Katka išla na záhradu,poprosila ma, aby som postrážila spiacu Barborku a keby sa zobudila,tak ju mám obliecť a vziať do kuchyne.Tak som si pozerala stránky na nete a počula som,ako dieťa zaplakalo.Utekala som k nej a ona malá strapatá sedela na posteli a keď ma zbadala,natiahla ku mne ruky.Bolo to veľmi milé a tak som ju išla obliecť.Ale hneď na začiatku obliekacieho procesu som jej vysvetlila,že to bude dlhšie trvať,lebo nie som taká šikoná v obliekaní bábätiek ako jej mamka.Ona to trpezlivo zniesla a potom sme sa chvíľu spolu hrali,jedli...

Niektorí ľudia mi vravia, že im budem chýbať.Mám im veriť?Myslím si, že oni mne budú chýbať oveľa viac.