Zijem dalej

Vsetci uz zaliezli spat, prekvapivo dost skoro.Ale naco bdiet, ked nie je co robit,vsak Superstar sme uz celu pozreli.Az sa treba hanbit za tych ludi,ze ako sa nedokazu na seba pozriet,ale sa tam idu strapnit.
Za posledny mesiac som prezila nejake nove zazitky. Samozrejme nie take zaujimave,ako onehdy v Birminghame,ale predsa len nove. Tak napriklad nasla som si pracu v kaviarni menom Costa a po 4 hodinach podpisovania papierov som zacala robit nocne,ale zatial len v treningovej mesacnej forme a to znamena 6 hodin maximalne. Zaroven v ten den,ked som podpisala Costu,ozval sa mi aj manazer zo smolikovej prace,ze mam prist. A tak som v Coste povedala,ze mam aj inu pracu, na co mi povedali,ze nemozem mat inu pracu. A tak po dvoch nocnych sme sa s Costou rozlucili a este mam doma koselu.
Trening na letisku bol plny teorie o moznych teroristickych utokoch,podozrivych ludoch a otazkach ,ktore treba polozit,ked niekto oznami bombu. Na treningu sme boli traja:ja,jedno dievca a instruktor.Preto som si nemohla ani pospat,ani kreslit,ani len pozerat z okna,ale sustredit sa na uja,ktoreho tema zjavne velmi zaujimala. Ale nasla som si aj metodu,ako rozmyslat o svojom a zaroven sa tvarit,ze citam,co je napisane na obrazovke pocitaca. Horsie bolo,ked dal otazku. Takze 2 a pol dna treningu, zaverecny test a tak mozem zacat pracovat. Ze vitajte na balube. To je asi taky letiskovy pozdrav ci co.
Okrem tychto pracovnych zazitkov som troska sledovala ludi chodiacich okolo,ako sa premavaju,behaju,chodia hore dole,tahaju si kufre,kricia po detoch a po sebe, posedavaju,stresuju, smeju sa a samozrejme,ze sa spravaju aj podozrivo. Ziadna sranda.
Idem uz aj ja spat