Niečo ako výlet

Aj napriek tomu, že u nie je čas výletov,teda leto.Tak sa naša mládež vybrala na vraj nie výlet,ale sústredenie mládeže zameraná na budúcnosť nášho spoločenstva.A bol to dobrý čas.Aj keď sa to začalo už v stredu,nevadilo mi,že môžem prísť až v piatok večer kvôli povinnostiam.Niekedy,keď človek príde neskôr na výlet,má problém sa zaradiť,ale v tomto prípade to tak nebolo,lebo sme mali také skvelé uvoľnené spoločenstvo.V podstate sme sa všetci poznali,okrem 2 nových členov mládeže,ale aj tí v pohode zapadli.
Najprv boli úplné vyšaľovacie sa chvály a potom každý musel povedať,čo ho charakterizuje,nejaký zážitok z detstva.V ten deň ráno(keď som tam ešte nebola) mali biblické štúdium zamerané na to,ako sa treba správať v spoločenstve.Niečo z Efezkým a mali vyplniť niečo ako "test",ako to nazval jeden človek.Ale najdôležitejšia časť dňa bolo asi zamýšľanie sa nad tým,kam kráča mládež naša a aké zmeny nás čakajú.Potom neskôr po kúskoch sme sa dozvedali,že k čomu oni ráno dospeli.
Na sobotný deň bola naplánovaná túra a akááá škoda,že od večera lialo a bola kosa.Musela som ísť za Danom a vyjadriť mu ľútosť,že škoda,že nejdeme na túru:-) Ostali sme doma a ráno sme študovali "správcovstvo" a tiež sme vypĺňali"test" a boli tam otázky napr.:napíš, čo vlastníš.Čo máš? Napíš ľudí, ktorí sú ti zverení.alebo tá najlepšia bola:Napíš,čo dokážeš,v čom si dobrý.No takéto otázky sme riešili a potom napísať svoj deň,bolo to niečo ako graf a mne s Džankou to pripomínalo jeden milovaný model IS-LM(kto nevidel,nepochopí). Potom bol obed a po obede sme sa mali stretnúť najskôr o pol tretej,potom o pol piatej,ale...stretli sme sa až večer,lebo program sa prispôsoboval tomu,či sme chceli,alebo nie.A my sme išli von a niektorí hrali skrývačky s deťmi.A Peťo s Katkou išli randiť do PP. Ale večer to bolo super,lebo Smolík mal narodky a tak mali sme koláč,sviečky a minioslavu.A potom chvály a modlitby v dvojiciach,kto s kým chcel.a tak sme boli s Džankou. No potom sme museli nacvičiť pesničky na druhý deň do kostola.Ďalším krokom boli hry,ale mne sa nechceli hrať hry,tak som zdrhla hore,ale tam som zase nechcela rušiť P a K a tak som sa zašila v "zakázanej zóne"-obývačke. Neskôr prišiel Peťo a mali sme veľmi zaujímavý rozhovor.Niekedy je dosť ťažké povedať,čo naozaj chceme v živote robiť,alebo o čom snívame.A presne o tom bol rozhovor.Aj o Mojžišovi a jeho rokoch na púšti.Vlastne všetko sa dá nejak tak pospájať alebo pripodobniť tomu,čo sa deje.
Vlastne na tomto "výlete" som sa rozhodla,že odídem z KECY tímu.Nikdy by som nepovedala,že raz toto sa stane.A už vôbec tak pred rokom.Ale rozmýšľala som o tom už skôr a keď to možno bude čudné,ale urýchlilo to všetko,čo sa dialo okolo tomboly.Keď som bola dosť sklamaná z tímu a začala som rozmýšľať o tom,či nemôžem mať vzťahy s ľuďmi z kecov aj bez členstva v tíme. A môžem.A bolo to také normálne,tak prirodzene to prišlo,že je čas odísť,zmeniť vzduch.Aj keď som tomu stále nemohla uveriť,že je mi to ľúto len trošku. A aj keď neviem,čo budem ďalej robiť,lebo stále,keď si myslím,že mám niečo na dosah ruky,tak to padne.A je to také zaujímavé,že ako rýchlo vznikne nádej a ako dodáva radosť do života a ako rýchlo príde sklamanie a zničí tú nádej.A nedá sa na to len tak si zvyknúť,ale dá sa to prežiť. Takže zmeny. Možno pôjdem do vysokoškolskej mládeže ,možno budem len chodiť na skupinku a občas dačo spravím,teda tie veľké mesačne stredoškolské kluby.Lebo ku stredoškolákom mám stále taký zvláštny vzťah,taký blízky.Ale stále dúfam,že...vypadnem...
Takže asi by som mala pokračovať v tom,čo sa dialo na výlete.Ráno prišla Lanaška s Maťom a hneď išla niekam mať služby a potom aj v kostole.Vlastne asi vôbec nespala. V kostole sme spievali,bolo tam málo ľudí a niektorí sa usmievali a niektorí mračili.Potom bol fajnový obed a leteli sme na vlak.Kedže nás tam bolo 19 a 2 autá,tak na vlaku sme išli 6ti,lebo sa k nám pridal ešte Marek.A rozhovor bol zase na tému:POvedz,čo chceš naozaj v živote robiť.A tak sme sa viac spoznali.
Tak sa skončil dobrý spoločný čas v uzimenej podtatranskej krajine...