prve spravy

tak som tu, v krajine bez makcenov a dlznov ,s jazykom dalekym od nasej krasnej slovenciny a s mixom ludi,ktorych som sa stale nenaucila zaradit,ze odkial presne su.
Keby som tu mala vsetko napisat,co mam na srdci a co mam v hlave,sedela by som tu hodiny a asi by ma vyhodili.tak aspon nieco a pekne od zaciatku...
cesta:hodinove meskanie lietadla vdaka ktoremu sme nestihli autobus z lutonu do birminghamu a muselai sme cakat na letisku 3 hodiny,ale zbehlo to dost rychlo.mali sme volat jednemu chlapovi,co sa vola ali a on nas mal ubytovat.ale medzitym zavolal clovek menom delon a to bol ten ivkyn kamarat,na ktoreho sa spoliehala a myslela si,ze ju okaslal.no on zavolal,ze mozeme prist k nemo a jeho priatelke a ona je slovenka.to nas naozaj potesilo,aj ked mna tak menej,lebo som v zivote delona nevidela.v birminghama niekedy okolo 22 vecer po nas Iveta,delonova priatelka prisla a vzala nas k nim do bytu.ten byt je na 31 poschodi takeho dobre strazeneho bloku v centre mesta.vobec za neho neplatia,lebo delonov bratranec menom barzan-ja ho volam tarzan,aby som si jeho meno zapaatala,ho dostal od statu.inak ten tarzan barzan je poriadny vyuzivatel tohto statu.ale o tom by som mohla pisat dlho a nie je to podstatne.tak sme tam prisli a odvtedy tam spime v ich izbe na zemi pekne v spacakoch a oni siu super.ja to nechapem,ako sa o nas staraju. iveta je strasne rada,ze ma nove kamosky,lebo doteraz travila asi 2 roky len medzi samymi chalanmi.to som teda,s tymi chaanmi pochopila predvcerom,ked sa vsetci dovalili do bytu a kecali tam v tom svojom iranskom irackom kurdskom jazyku.uz viem 2 slova-spas znamena dakujem a bena znamena daj mi.ale tak sa to asi nepise.prve 2 dni,co sme tu,som kazdu chvilu musela potlacat slzy,az som si kusala do pery,aby som tolko neplakala,mala som na seba aj nervy,ale nevedela som to nejak potlacat.nikto ma nevidel,lebo som sa stale niekde zasila,aj ked to nebolo lahke v byte s 2 izbami a s 5 ludmi.iveta sa ma pytala,co sa deje a ja som sa tvarila,ze nic,ale ona bola strasne fajn a porozpravala nam,ako ona niekolko rokov plakala do telefonu.aj delon sa ma pytal,ci som ok a vsetci su fakt mili.pre mna to je take cudne,ze sa tak o nas staraju,hlavne ked som ich nikdy predtym nevidela.delon sa poznal s ivkou,ale so mnou vobec.nedovoluju nam nic kupovat a dokonca mi povedal,ze si nemam ani kredit dobit,kym nemam pracu.proste sa o vsetko staraju v tom dobrom.mne to nejde nijak do hlavy,lebo nie som si ista,ci by som sa starala aj ja tak o uplne cudzich ludi,s uplnou doverou v nich a davala im svoj cas,izbu a vsetko.dobra skola pre mna a take uedomenie si,ze som riadne hnusna a sebecka.
teraz troska zo zazitkov.v sobotu vecer prisli na navstevu nejaki ich kamosi.mena su velmi zaujimave:lukman,dana,amir.vsetci z iraku,ci iranu a zrazu bol plny byt ludi.bolo nas teda 8.chlapci sa bavili a ked isli fajcit,tak sa zasili v kuchyni.naucila som sa nove slovo-gandza-to je vraj aj u nas pouzivany nazov pre marisku.co ja viem.inak toto bolo super,ze iveta sa mi stale ospravedlnovala,ze prepac,ze tu fajcime,chcem aby si sa u nas citila co najlepsie.skoro mi vypadli oci.ked nam nukali pitie,tak sme nechceli a im to vobec nevadilo.proste sme take a to brali.to su veci,ktore su pre mna nove,.lebo vacsinou sa nestretavam s takou toleranciou a ludia si zvyknu z takych,co nerobia to,co oni,robit srandu.tu nas uplne tolerovali,dokonca aj tu svoju gandzu si chodili fajcity do kuchyne a zavreli dvere.iveta nefacila tamtu vec.no ale potom si vymysleli,ze ideme von na diskoteku a tak sme isli.vsetci boli pripiti a podobne.nebudem rozpisovat podrobnosti,len tolko,ze tento svet ma uplne ine pravidla,alebo zvyky,ako ten moj.co sa mi nepaci a co budem musiet asi aj vysvetlovat su tie kratkodobe vztahy.ako mi delon povedal,sak co zacnes s dakym chodit kym si tu a potom odides a koniec,co je na tom.pomyslela som si svoje.on mi este povedal aj ine veci,ze si mam vybrat z jeho kamaratov,vyssie menovanych.samozrejme,ze to nepovedal presne tak a ani takym slusnym slovnikom,ale myslienka bola ta.niekedz mi je z toho smiesno,ze niektore veci su ok,ale niektore nie a myslim si,ze ma caka este dlhy boj,aby som v tom vsetkom vydrzala.Este taka smiesna vec,ze ked sme isli na dikoteku,kazdy musel byt slusne obleceny a vsade su tie ochranky a tak.a nikoho nekontrolovali pri vstupe,iba mna.vraj si asi mysleli,ze nemam dostatocny vek:)no a pocas diskoteky,som chcela na chvilu vypadnut od vsetkych menovanych ludi a tak som si odbehla a oni sa normalne zacali o mna bat a hladali ma.ako ja velmi si vazim,ze sa tak o nas staraju a boja sa o nas a krmia nas a iveta s nami beha po agenturach a proste vsetko robia preto,aby sme sa citili dobre.verim,ze sa to na mna nalepi a nieco sa cez to naucim.fakt ze som si uvedomila,ze nezijem v tolerantnom prostredi a napriklad,ked doma poviem,ze niekto z iraku,ci iranu,tak joj nebezpecni ludia.a uprimne povedane,trochu som sa tych chalanov bala v sobotu,ked sme isli von,ale ked je niekto nejaky iny,nemusi byt hned terorista.vecer,po tej diskoteke,som dlho nemohla zaspat.chcela som sa modlit,ale zdalo sa mi,akoby Boh sa niekde stracal.akoby padal do priepasti a ja som stale stala na mieste a nepocul ma a ja som nemohla rozpravat(nie,nic som nepila,ani nefajcila)ale nevzdala som pokusy o modlenie sa a zrazu sa to zacalo vyjasnovat,akoby som sa musela prebojovat cez nejaku hmlu.neviem,ale bala som sa,ze Boh sa niekde straca.viem ale,ze nie Boh sa zvykne stracat,ale my Bohu.tiez som si vsimla,ze moje modlitby boli teraz take kratke a o konretne veci:byt,praca...ale zabudala som sa modlit za inych ludi a ich konkretne veci.uz som ich len vymenovala a isla som dalej.teraz sa znovu ucim modlit za ludi a nielen za seba a svoje potreby.ucim sa tiez verit,ze Boh sa vazne postara a ze tito ludia su poslani od Neho,aj ked neveria.napriklad vcera isli dievcata si trochu pospat a ja som ostala este pri telke a bol tam delon,barzan a amir-stale sa smejem,ked pisem tie mena.a v spravach bolo nieco o nejakom campre pre jezisaa vyzeralo to velmi extremisticky,nejake male deti tam boli a vsetky tie prejavy ako padnutie na zem od Ducha svatehoa podobne a ti chlani sa ma pytali,ci verim v Boha a ci verim,ze Jezis pride zase na zem myslim,ze delon povedal,ze nepride,ale celkom som mu neorzumela.oni su,alebo by mali byt moslimovia,ale nedodrzuju tie zvyky,aj ked rodicom domov vravia,ze ano.mna sa pytali prvy den,ci dodrzujem ramadan,lebo nic nejem a nepijem.a zbytocne som vravela,ze nie.ano ano ty mas ramadan.jest a pit sme uz obe zacali,aj ked som nemohla najskor.asi ten smutok a obavy nam odobrali chut vobec s a starat o svoje zaludkove potreby.teraz je to viac menej ok,sak nezomrieme od hladu,ani by nam nedovolili.takze tak to tu vyzera,dnes ideme pozriet byty na nejakej soho road-to je tiez nazov a ivka ide zajtra na nejaky trening do prace.som zvedava,kedy sa tento zivot dostane cez existencne otazky do rovnovahy.teraz uz nejde o nejake duchovne zazitky s Bohom,ale o vieru.dano mi pisal,ze mi praje,aby som citila Boziu pritomnost a ja si uvedomujem,ze nie je dolezite citit,ale verit,ze Boh je so mnou,nemusim Ho neustale citit,ale ta viera musi byt.
som inak rada,ze smolik coskoro pride a aj ked nebude priamo tu,budem s nim moct komunikovat a telefonovat,aj s viktorom sme uz volali a je to super.
budem uz koncit,aj ked je toho vela,ale niektore veci mam len v srdci a nemozem ich napisat a na niektore som zabudla.chyba mi vela ludi,ale to je dobre.