Hojdame sa

Miluska ma take jedno tricko,ktoremu sme vytvorili myslienky:"zivot je ako hojdacka,raz si dole a raz si hore" ani neviem kto a kedy nazval tak to tricko,ale mal pravdu. Ale podla mna je zivot aj ako kolotoc.Krutis sa ako hlupak stale dookola a niekedy nevies zastavit.Ked sa ti to nakoniec podari a postavis sa na nohy, bud nevies chytit rovnovahu, alebo sa ti chce vracat. Neviem o tom,ze by niekto po kruteni sa na kolotoci (myslim ten detsky za blokom, alebo v skolkach) mal uzasny pocit.Sice aj po hojdacke je to hocijake...
Odkedy clovek dosiahne "slobodu od skoly", nasadne do kolotoca.Je to na nervy fakt. Otazkou je,preco niekomu nie je na vracanie,dari sa mu, tesi sa,zije si slobodne az do smrti a dakto sa len kruti ako pako.
Vobec nemam pesimisticku naladu.Nahodou dnes je pekne,teplo,navareno...vecer do prace,zajtra vecer zas,potom sa vratia dievcata,bude plny dom.
Zuzka prisla vcera vynervovana z roboty.Stara sa o 3deti-jedno babatko a chlapca a dievca a ti dvaja vcera skoro obesili ich psa a mysleli si,ze je to strasne smiesne.Asi ho nechceli obesit,ale smiat sa z toho...raz ich ten smiech prejde.