Potulky mestom

Nedávno sme sa s Miluškou vydali na potulky mestom a konečne sme sa odhodlali navštíviť tzv.vegetariánsku cukráreň,ktorá má ale tú zvláštnosť, že je majetkom Hare Krišna,takej sekty. A keď ju išli otvárať ,tak posielali výhražné listy do kaviarničky Siedma Pečať. Lenže po prvé sme prišli neskoro a po druhé, cukráreň bola zatvorená, takže náš sen sa nesplnil a nevideli sme túto sektu v akcii.A ani sme nemali ovsené koláčiky. No nahradili sme si to kofolou a nočnou cestou domov.A prečo sme sa vlastne vydali na takéto potulky mestom? Dôvodov bolo hneď niekoľko.Napríklad bol piatok a my sme nemali tím, potom Peťo neprišiel do mesta,lebo mal futbalový zápas a posledným a možno ani nie tak celkom posledný,ale tiež dobrým dôvodom bola naša zvedavosť.Pretože už dávno sme chceli túto cukráreň navštíviť,ale nikdy sme nenašli dostatok odvahy tak učiniť.Veď duchovný svet ,ktorý je iný ako ten náš, je stále lákavý a keď je takto na dosah...a vôbec, čo sa môže stať pri jedení nejakého koláčika. Dobrú noc a teším sa na ďalšie túlanie sa mestom.

Zvieratká z domu

Jednu sobotu ráno som ako stále vstala a čakala som,kým ma oco odvezie na dedinu,kde tvyčajne trávim soboty.Tam je jeden dom a kopu ľudí v ňom
Okrem ľudí tam býva aj nejaké to množstvo zvierat.2X pes a niekoľko kotkodákajúcich supov. Každé zviera má v tom dome svoj vlastný domček. Napríklad Laura býva v žltej debničke na chodbe
ale väčšinou tam nie je,ona má totiž svoj gauč,kde sa vyvaľuje a keď ju nenájdem tam,tak určite je zašitá niekde,kde môže pozorovať dianie na dvore a každého otravovať. Laura je naša hračka,veľmi neposlušná a lenivá,ale zato milá a prítulná...každý ju má rád.
Ďalším zvieraťom v dome,alebo lepšie povedané pri dome je Harino.Veľký pes, ktorý sa musel popasovať so stratou časti priazne,keď doniesli Lauru,ale stále je to krásny a obdivovaný veľký pes. Ale pozor, keď sa s ním niekto naháňa, tak po prvé:nemá šancu vyhrať a po druhé: môže byť prevalcovaný.
Ale inak, keď patrí k priateľom obyvateľov domu,tak sa mu nič nemôže stať, keď sú domáci doma.Ale keď nie sú doma a nablízku ,tak "Nepreliezaj plot"!
Okrem psov bývajú v dome aj ľudia,ale o tom inokedy...

Ľudia v dome

V dome okrem zvieratiek býva aj pár ľudí. Napríklad mama a ocko. mamka a ocko tam nebývajú dlho,ale niekedy sa mi zdá,že tam bývali stále.Pred niekoľkými rokmi,alebo ani to nebolo niekoľko rokov,tam mamka nechcela ísť,ale ocko ju asi prehovoril a myslím,že si už aj zvykla na život na dedine,na starostlivosť o zvieratá(aj keď ich nie je až tak veľa) a na to,že keď niečo potrebuje kúpiť,tak musí vziať auto a ísť do mesta. Ocko sa narodil na dedine a myslím,že stále sníval o tom,že sa raz vráti bývať do tichého prostredia,kde by mal aj súkromie,aj stále čo robiť. Konečne sa mu to podarilo.Ale nemyslím si,že stále niečo robiť je dobrým riešením pre ľudí. Lebo niekedy človek potrebuje aj relax.A podľa mňa práca vôbec nie je relax.Ale čo už narobím?
V dome ešte býva jedna mladá rodinka.Zatiaľ ju tvoria len dvaja členovia,ale už o mesiac ich bude o jedného viac.Vôbec nevieme, či to bude chlapec,alebo dievča. Ale jedna vec je pre mňa veľmi upokojujúca:keď to bude dievča,nebude sa volať Katka HURÁ.
naozaj som mala z toho stres,ale len taký malý.Zvykla som si,že keď volajú Katku,tak si stále počkám, koho vlastne volajú. Minule som počula,že"v každom sa skrýva malé dieťa".No tak si myslím,že to by bol teda riadny problém pre mňa:-) ale pre Katku to môže byť len radosť,aj keď mám pocit, že ju to trcha obmedzuje,lebo už si nemôže len tak lietať hore-dole po svete. Ale ja osobne som sa konečne začala tešiť na nového človeka.Aj na to,ako to bude zvládať oco Maťo.
Keď bude v noci dieťa plakať a ja náhodou budem spať na dedine,tak toto je moja zaprataná posteľ: myslím,že niekto ju používa ako sklad,ale nevadí,lebo to zhrniem dole a je to:-)
Ten medveď, čo sedí pri posteli,tak ten má asi aj viac ako 23 rokov,lebo som ho vraj dostala,keď som sa narodila. Stále sedel na konci mojej postele doma,ale keď som vyrástla,tak ho niekto odvliekol preč a odvtedy býva na dedine a je dosť špinavý.Ale myslím,že on by vedel rozprávať o mne strašne veľa vecí:-)
Okrem Všetkých týchto ľudí býva v dome aj Marek,ale jeho fotku zatiaľ nemám.Totiž on sa zobudil až o pol štvrtej poobede a hneď išiel po priateľku Moniku a potom som ho už nevidela.A asi by sa mu nepáčilo,keby som ho fotila,ako spí.
Ešte máme starkú ale tá väčšinou býva doma v meste,aj keď v dome má tiež svoju izbu a posteľ,ale v meste má svoj život,na ktorý si už zvykla a tak sa nechce presťahovať a ja sa jej ani nečudujem,aj keď som si kedysi myslela,že hneď sa bude chcieť sťahovať,lebo ona sa vlastne v tomto dome narodila.Aj keď vtedy vyzeral inak.Nemal poschodie a bol dlllhý. Už nebudem nikoho prdstavovať,lebo ma to prestalo baviť:-) haf haf

Jedna pieseň...

I´m spending His time, as if it were my own
I´m using grace like its a good luck charm
As if the only reason is me alone
As if the faith I need, is faith in me

Forgive me Lord for what I am when I begin to think that I own myself
In this old world of self-centredness
Forgive me Lord for what I am when I begin to think that I made myself
Cos I´ve made my plans,I´m living like I´m my own man

I need to realise things are not what they seem to be
Like its looking when I´m looking through my eyes
I need to try to be real,
Lord help me to understand how You really feel about me.

Before you walk you gotta learn to crawl
And every time you try to fly
you wonder why
You can´t reach the sky you just trying to survive
You gotta give Him your life....
(MIC, RE:invention)

Farby

Na jednej lúke plnej krásnej zelenej trávy a kvetov sa páslo stádo oviec. Bol práve čas, keď prichádzali na svet malé jahniatka. Všetky boli bielučké a veselé.
Jedno ráno sa tiež narodila malá ovečka. Ale už odmalička bola odsúdená na samotu a odmietanie, aj napriek tomu, že bola veľmi milá a mala dobré srdiečko. Jahniatka sa s ňou nechceli hrať, lebo ich mamky ovce im to zakazovali. A prečo? Pretože malá ovečka nebola biela, ale úplne čierna.A ostatné sa asi báli, že sa zafarbia tiež. A tak ju po čase poslali preč. Musela odísť sama a ovce sa pásli a žili ďalej,akoby sa nič nestalo.
Túto ovečku som stretla a povedala mi,že chce ísť k niekomu, kto ju bude mať rád,aj napriek tomu, ako vyzerá.A komu aj ona bude môcť priniesť radosť. Bola veľmi milá a mäkká. O chvíľku bude mať svoj domov.

Miluška a Peťo

Rozmýšľala som odkedy sa poznáme s Miluškou a v myšlienkach som sa dostala až k dvom malým dievčatám, čo každú nedeľu ráno museli kráčať do kostola a poobede zase spolu s bratmi a mamkami na detské. Potom neskôr tam už chodili samé a o pár dlhých rokov dokonca tie detské, alebo detskú besiedku začali spolu robiť. Pokúšali sa aj o zmeny v systéme a často narážali na odpor starších tradične založených ľudí. Nejaké zmeny sa ujali, iné sa zmenili na ešte väčšie zmeny.
Okrem detskej besiedky začal pokus o službu s bábkami. Trvalo to asi pol roka a potom sa to prirodzene rozpadlo. Asi to bolo aj kvôli odchodu do Nitry, no neviem,Skôr kvôli prioritám.
Ďalšia a zatiaľ posledná spoločná služba boli a zatiaľ sú KECY.
Myslím si, že naše kamarátstvo sa prelomilo na priateľstvo po jednej udalosti a som za to vďačná.

Peťo je rodený leader, alebo po našom vodca. Stále tak prirodzene preberie autoritu, keď sa nikto do toho nejak nemá. Tak z diaľky som ho poznala už niekoľko rokov, ale bližšie sme sa dostali až keď sa s Katkou prisťahovali do PO a začali sme pracovať v Kecoch. Katka s Peťom hneď po príchode do PO prežili ťažký čas, keď sa im narodil malý chlapček,ale zomrel po troch dňoch a bolo to presne v ten deň, keď začínali KECY 2003. To, ako sa s tým vyrovnali a ako o tom vedia v pohode rozprávať, je pre mňa veľkým príkladom viery a dôvery, že Boh vie, čo robí.

Mike a Amy

Mike je náš USA občan žijúci na Slovensku. Niekedy akoby chcel priniesť Ameriku k nám, ale my sa nedáme. Dokáže robiť strašne veľa vecí naraz, ale vie si nájsť čas aj na relax. To že je pri nás a v tíme, je škola ako pre slovákov, tak aj pre američanov, čo prichádzajú ako interns na leto. Mike dokáže nadchnúť ľudí pre prácu a nielen tak, že o tom hovorí,ale väčšinou to, o čom rozpráva, aj sám robí.A čo je jeho veľký dar? To,ako dokáže preniknúť ku študentom a ako s nimi trávi čas. A to aj napriek jazykovej bariére. A myslím, že má na nich veľký vplyv. Niekedy bol leader tímu,ale na tímy ani veľmi nechodil.Neviem ,ako to bude tohto roku.

Amy je veľmi sympatická a múdra američanka,ktorá sľubuje, že do roka a do dňa nebude potrebovať tlmočníka na tíme. Myslím, že učenie sa po slovensky jej ide dobre a nemá ani nejaké americké spôsoby. A nemá rada hnusnú "Puke chocolate"(Tá čokoláda sa tak nevolá, ale my sme ju tak nazvali) a to je bod pre ňu.Pôvodne sa tá čokoláda volá Hershey"s a je vraj veľmi známa v USA. A ešte jeden bod:neznáša túry:-)

Maťo a Jany

Maťo je teraz v Blave a asi tam ešte nejaké tie 4 roky aj bude. Minulý rok sme sa veľa rozprávali,ale toho roku vôbec. Tak prirodzene sme stratili bližší kontakt. Jeho myslenie je niekedy strašne komplikované a veci,ktoré by mohol povedať 2mi vetami, rozpráva dlllho. Ale je to sranda na jednej strane,lebo na balenie dievčat používa romantické veci z kníh.Teda neviem, či to stále robí,ale určite to aspoň raz spravil. Pamätám si, ako stále ležal na zemi na kecoch a rozprával sa s ľuďmi, zaujímavá taktika:-) A ešte si pamätám cesty domov s Dartaňanom, ako sme sa traja brodili snehom a zanechávali stopy pre Winetoua...
....................................
Jany je človek protikladov a zmien.Minulé leto sme boli spolu na troch KECY campoch.Toho roku neviem vôbec povedať, čím žije. Ale môžem povedať, že keď má niečo na starosti, tak to naozaj spraví a venuje tomu čas.Asi má sklon k workoholizmu. Minule povedal niečo také, že spať veľa netreba, aby sme neprespali celý život. Takže nájš v noci Jana pri PC nie je žiadnym prekvapením. Ale je to naozaj skvelé, nájsť medzi ľuďmi zodpovedného človeka. Aj keď, čo sa týka školy sa o zodpovednosti nedá vravieť. No možno bude ďalej študovať. Ale keď má pri niečom srdce,ide do toho naplno,podľa toho sa dá zistiť, čo má rád.

Smolíček a Ondrej

Smolíček dostal svoju prezývku od reklamy na perník Smolíček,lebo tam vystupoval presne taký malý ryšavý chlapček,akým bol Marek,kým bol malý. Mal v sebe niečo milé, zlaté,že ho všetci žrali, odkedy začal chodiť na mládež. Potom podrástol,ale stále sa nájdu ľudia, čo ho žerú.Npr. američania si stále na 100% zapamätajú smolíka:-) Keď Marek ide za Bohom a hovorí o tom, je to veľmi povzbudzujúce. Pamätám si na jednu udalosť, čo bola od neho pre mňa. Raz som prišla zničená z Nitry, lebo sa mi nepodarilo urobiť skúšku už na druhý krát. Neviem ,ako sa to dozvedel, prišiel do kaviarne, kúpil mi čaj a rozprávali sme sa a bol veľmi milý a ja vyvalená, že odkiaľ presne vedel, čo potrebujem. Už teraz sa teším na to, keď bude dospelý.
.......................
Ondrej je ďalším členom KECY tímu a pamätám si ho z jedného dávneho výletu. Vtedy sa zjavil na scéne prvý krát. Niekoľkokrát sme mali dobrý rozhovor, ale už dávno nie. Raz sme boli u neho doma, keď jeho rodičia odišli niekam na víkend a všetko sme vyjedli:-) Ale nie čokoládu, to sme nemohli. Vtedy sme sa k nemu viezli v aute 6 ľudí a to tak, že smolík bol vzadu v kufri a spieval pesničky:-) Som rada, že sme nestretli policajtov.

Jaro, Katka a Marcel

Jaro je náš intelektuál.Alebo aspoň tak si predstavujem intelektuála. Veľmi sa nepoznáme, ale môžem povedať, že je stále ochotný pomôcť. Náš prvý kontakt na tábore nebol veľmi milý, ale veci sa úplne zmenili v ďalšej službe. Je to super, že si vie zatriediť čas medzi službu, prácu a manželku. Pamätám si, že keď som neurobila štátnice, tak mi zavolal ,aj poslal sms ,ktoré ma veľmi potešili. Robil to takým spôsobom, že som si uvedomila veľa jeho dobrých vlastností. A ešte jedna vec je skvelá-jeho prirodzený spôsob rozprávania sa so študentami. Som rada,že ho máme v tíme.

Katka je múdra žena,občas popletená,ale berie to s humorom a to sa mi páči. A keď má dobrú náladu, tak sa musím smiať.Myslím, že Peťo by bez nej bol len polovicou:-) Teraz si uvedomujem,ako dávno som nebola s Katkou len tak von. Keď pomáhala v Patmose,tak čítala strašne veľa kníh a veľa o tom hovorila, až som si aj ja chcela nejaké prečítať. Katka mi zvykla volať pred skúškami a keď som potrebovala. Vlastne ja som bola v jej zozname.Že ona sa o mňa má starať cez emaily:-)
...................................................
Marcel je niekedy strašne smiešny,keď sa rozčuľuje. Minule na tíme sa rozčuľoval a všetci sme sa smiali. Ale inak už strašne dávno sa poznáme a je ako môj veľký brat. Macko uško. Myslím, že by mi nikdy neublížil.Má dar, že sa dokáže nadchnúť pre veci a potom do toho ide ako tank,ale po čase začne brzdiť. Myslím, že navzájom s Alenkou sa našli a môžu sa vzájomne dopĺňať a hnevať:-) Bez Marcela by v tíme dačo chýbalo a čo je skvelé? To je presne tá jeho schopnosť kecať s ľuďmi-študentami. Pritiahnuť ich pozornosť a dať im čas.

Mix

Prešov o pol štvrtej ráno nie je taký zaujímavý a preto sme ho opustili s Jankou a odišli sme na krajšie miesto a to do Telgártu.
Telgárt je zaujímavá dedina.Nie je taká mŕtva, ako iné. Stále tam niekto chodí ,postávajú tam hlúčiky tmavších obyvateľov a pobehujú tam deti.Neviem, či je to preto,že nemajú čo robiť ,alebo si žijú ako jedna rodina...
Keď sme tam došli, všetci ešte spali,iba nejaký strapatý chlapec,asi vrátnik,nám otvoril bránu.
Veľmi zaujímavé bolo zloženie skupiny ľudí. Nie také, že kosti,svaly,tuk.mäso...,ale miesta odkiaľ sme všetci prišli.1kus Bratislava, 1 kus Senec, 1 kus Nitra, 1 kus Štúrovo, 1 kus Banská Bystrica, 1 kus Prešov a 1 kus Sabinov...ešte tam boli na začiatu 3 kusy z Bystrice, ale tie potom odišli domov. No a všetky tie kusy spolu tak dobre vychádzali,že sa rozhodli vyliezť na Kráľovu hoľu hneď prvý deň.Nepodarilo sa to každému, len trom,ale ostatní sme ich počkali na Kráľovej skale. Bolo tam skvelé počasie-silný vetrisko a dážď. A ten vietor bol taký super, že lámal v páse:-) Keď som sa postavila na skalu a zakričala som mu, že mňa nepremôže...vlastne sa to všetko vrátilo ku mne naspäť...hmm
Ďalší deň bol "Day off",také vyvaľovanie sa a malý relax a len taká krátka prechádzka. A samozrejme hojdanie sa na hojdačke až kým niekto nezačal opravovať odkvapovú rúru..ale nie.Mali tam dobré miesto na hranie. taký malý pôjd.Aj my sme taký mali,kde sme sa chodili hrať.Boli tam nahádzané staré veci...ani neviem,kedy sme tam prestali chodiť...
Výlet do Slovenského raja vyzeral skôr zo začiatku ako stretnutie tvrdých hláv,ale nakoniec sme na tú Sokoliu skalu predsa len vyliezli. Musela som sa postaviť na okraj, aj keď som sa strašne bála.Prestava, ako letím dole, tých pár sekúnd pred dopadom. Aké by to bolo potom, ako by reagovali ľudia? Páčilo sa mi na tej túre, že som mohla ísť sama, byť v úplnom tichu, nepočuť ľudský hlas...časom som prestala sledovať aj značky,ale skoro som sa spamätala,lebo ostatní išli za mnou:) Ale vôbec by mi nevadilo,keby som sa stratila v lese a blúdila niekoľko hodín-sama. Ale nič také sa nestalo, vrátili sme sa domov.
Nedeľa bol vlakový deň. Sedeli sme nad tunelom. Potom som tam musela vojsť. Škoda, že som nemala baterku,lebo tunel bol ako jaskyňa tamvý a mokrý a nechcelo sa mi liezť do tmy. Spomenula som si na dobrodružstvá "Slávnej päťky"
Celý výlet bol plný vecí, ktoré sa možno už nikde nezažijú, lebo ...nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky...:-) Sledovala som, ako sa ľudia musia prispôsobovať, ako si dokážu ublížiť, ako sa dokážu potešiť, ako sa tvária inak ako sa naozaj cítia, ako niekto chce dodržiavať plán a niekoho to hnevá a chce to narušiť, ako sa u nich prejavujú detské spôsoby,keď niečo chcú,ako dokážu spolu pracovať na jednej veci, ako sa vzdávajú svojich plánov, ako si tvrdohlavo stoja za svojim, ako sa o seba navzájom boja a dá sa to vidieť v hraničných situáciách....
Včera večer som si po dlllhom čase čítala Bibliu. O tom, čo je to skutočný pôst, kedy dá Boh človeku radosť a pokoj.

Plány...

Kecy tím sa zase stretol na kus reči. Ale samozrejme, že nie v plnom počte. Veď to by snáď ani nebolo možné. Pripravuje sa prvý Klub,ktorý bude 10.septembra( alebo sektembra?:) Vyzerá to tak, že kluby budú ako kluby 6:01. Raz do mesiaca pre všetkých mladých, aj starých obyvateľov mesta Prešov. Big big akcia. Keby som vedela, čo bude ďalej, hneď by som sa pustila s plným nadšením do príprav. Ale tá neistota ma brzdí. No ale aspoň chodiť po okraji tejto veľkej veci je skvelé. Spomenul sa tam aj nejaký nový zbor, ale...to je ešte zahalené tajomstvom. Všetko je jeden otáznik. Aj napr.to,kto ostane v kecy tíme, kto sa bude starať o mládež v tie soboty, keď nebude veľký klub momentálne ešte bez mena. Podľa mňa aj keď sa nájdu odpovede na všetky tieto otázky, vynorí sa ich ešte ďalšie množstvo, lebo existuje nejaká služba bez otázok?

CF

Teplé dni a studené noci...tak sa dá opísať campovanie pod Tatrami, ktoré bolo občas aj vidieť.
Ale inak bolo veľmi dobre.Ktorá skupina je naozaj zaujímavá? Predsa MIC...a prečo? Nebudem odpovedať na túto otázku, odpoveď vie len Mirka. Ale keď sme sa chceli vyskákať, hneď sme bežali na ich koncert. A ktorý koncert bol najviac oddychový? Predsa "Vždy a všade" a prečo? Lebo Vilo spieval tak nahlas, že sme ho počuli ,keď sme ležali v stane. A čo bolo úplne new na CF? Okrem toho, že Jany tam bol prvý krát a bol pri technike, čo asi spôsobilo : počas koncertu Jewels ( gospelová skupina ) vypadol elektrický prúd. Nastala úplná tma. No a tak všetci, čo boli na pódiu pokačovali v speve a tanci a chudák bubeník musel držať rytmus celých 17 minút. Ešte dobre, že černosi majú taký temperament.Ľudia ostali v stane a pokračovali v spievaní, tancovaní a vykrikovaní.Asi to nikoho nenapadlo,ale ja som chcela ,aby niekto niečo povedal na pódiu,že čo ďalej...ale nič.Ďalšia otázka: Čo bolo naozaj rušivé? Keď som sa konečne zamyslela počas chvál a myslím, že bola aj chvíľa ticha a dakto do mňa hodil balón.Zľakla som sa.To nebol malý balónik:)
Malá lekcia:Raz ráno sme sa zobudili po hnusnej noci a kedže na stan už svietilo slnko,mohli sme začat zhadzovať nepotrebné vrstvy oblečenia. Vzala som do rúk mobil a začala som sa len tak sťažovať, že ma nikto nemá rád a podobne. a Zuzka mi na to povedala:"Čo sa sťažuješ, že ťa nikto nemá rád, veď tu Ti od rána do večera všade opakujú, že Boh ťa miluje!" (Dúfam, že pre ňu to nebolo len niečo, čo sa opakuje každý deň,ale že si na to spomenie v správnej chvíli.) Aspoň som mala nejakú istotu, že počúva, čo sa na CF hovorí...

Jokopen

Včera po dlhom čase sa konečne stretol KECY tím a samozrejme, že sme museli prebrať dôležitú tému: s kým tráviš svoj čas. Esteže som mohla s pokojom odpovedať, že tento týždeň s nikým. A bolo mi jedno, čo si pomyslia. Vlastne nič. Veď aj kaviareň máme zatvorenú a tak v podstate nie je kam skloniť hlavu:(
Niektoré dni sú také oničom. Človek ani nevie prečo. Stane sa, že veci, ktoré inokedy prehliadneme , alebo sa nám zdajú nepodstatné, niekedy dokážu aj vytočiť. Napríklad, keď niekto povie 2 ľuďom, že nemajú chrumkať naraz pri jedení chrumiek. Alebo keď niekto 10 krát za sebou prezvoní. Alebo keď niekto napíše do smsky NEZABUDNI!!!! ako keby prijímateľ smsky stále zabúdal...Nepodstatné veci, na ktorých sa inokedy iba zasmejem.

Sľuby,sľuby,sľuby...?

Neopustím ťa ani v bohatstve, ani v chudobe, ani v šťastí, ani v nešťastí...
Všimla som si, že pre niekoho tento sľub znamená naozaj doživotný záväzok, ale niekto to berie asi len ako šport. Kto vie, či vôbec počúval, čo sľuboval. Asi je to ťažké dodržať...no tak načo sa vôbec do toho púšťať?
A čo je svadba? No najprv asi ten sľub v kostole a potom jedenie ,pitie a tancovanie. Najviac prevažuje to PITIE. Boli raz dvaja chlapci, čo mali na starosti dolievanie alkoholu svadobným hosťom. A stále, keď prešli okolo všetkých hostí, doliali aj sebe.A tak to išlo celú noc...ale nejak sa to neprejavovalo až tak. Až keď sa k nim niekto priblížil na rozhovor zacítil tú krásnu vôňu...a takto to bolo aj na druhý deň.
No ale o nich vôbec nešlo.

Bezpečnosť v autobusoch...

Aj ked sa zdá, že keď si sadnete do autobusu, nič sa nemôže stať...ani zďaleka to nie je pravda. Autobus môže byť veľmi nebezpečný tvor. A to nielen vtedy, keď náhodou niekoho zrazí, ale aj vtedy, keď si v ňom pokojne sedíte. Tento odkaz je vlastne pre Ondreja - maniaka a obdivovateľa MHD.
Čo sa dnes stalo? Pokojne si tak vystupujem z "bezpečného" busu a ani neviem ako ,zrazu som sa ocitla na zemi a to rovno pred ockom Milušky, ktory mi hned chcel podat pomocnu ruku,ale ja mám 2 ruky, načo by mi bola tretia?
Ondrej tie tvoje milované autobusy...nebudem komentovať

Big brother

No ta bola raz jedna skupinka priatelov, co sa rozhodli spravit nieco nekale....
Pri relaxovani v oblubenom bare Siedma pecat si nasli v novinach prihlasku do sutaze,ci reality show, ci co to...a zacali ju vypisovat v mene dalsieho svojho kamarata,ktory o tom chudacik nema ani tusenia. Dokonca si vymysleli aj cislo obcianskeho a podobne dolezite informacie...ale nastastie to nedokoncili a prihlasku neposlali. Ale keby Smolickovi prisli domov papiere a pozvanka do sutaze...skoda,ze sme to neposlali:(

Pre Slavku

Mila Slavka,akoze tomu nerozumies...chcem Ti povedat,ze to,ze kazdy den sa mozeme takto stretavat na nete je uplne super.Aspon mam pocit,ze tu nie som sama medzi samymi dospelakmi,co ich praca naozaj bavi...:)

Čo sa deje okolo...

Zatial sa nic nedeje,okrem toho,ze sa pokusam o stvorenie tejto veci.Neviem,ci sa mi to podari.A ani neviem,preco som sa do toho vobec pustila. Ved by som mala pracovat:)
Ale co uz. Jedna vec je ale super...vonku prsi a konecne si mozeme vydychnut od tych horucav,co sa diali. A najlepsie,ako sa da tesit sa z toho? Nenosit dazdnik...TAk idem