Co kukaš?

piatok, septembra 30, 2005

Ministry a iné

Odkedy píšem do tohto blogu, tak som nenapísala ani čiarku do svojho malého tajného zošita tsss. To bola len taká myšlienka na úvod.
Rozhovor na tému" čo je služba" Nová myšlienka:"Služba neznamená, že lietaš od rána do večera a máš plný diár. Ale znamená to aj pohľadnica na povzbudenie, smska len tak, či úsmev pre smutného človeka."
Ďalší rozhovor na tému "služba" Dokelu, čo nás je tak málo, že tak lietame? Nie ,len chceme robit veľa a keby sa každý zodpovedne staral o to svoje,tak to vyzerá inak.
Mali sme mládež tzv."college" a na zemi sme mali veľké papiere na písanie modlitebných podnetov. Peťo G. si povedal, že najlepšie je sedenie v kruhu ( čo mňa privádza na hranicu šialenstva). Kedže som písala na veľký papier, tak som bola v strede a videla som do tváre každého jedného človeka a...dala by sa o tom napísať kniha.
Zamýšľam sa nad srdcom.Čo to vlastne to srdce je. A prečo je také premenlivé. Prečo sa dokáže trápiť nad ľuďmi a potom o pár dní tým istým ľuďom ublížiť chladnokrvne a bez nejakej ľútosti. Prečo sa chce modliť a potom nechce. Srdce je len sval. A je veľmi nespoľahlivé. Bojím sa srdca.No možno to nie je srdce.

Včera sme trošku oslavovali narodeniny Katky M. Boli sme 3 dievčatá. Odmietli sme hrať Bang s Vladom a Smolíkom. Jany spravil vodičák. Myslím, že sa tešil. V poslednom čase chodil ako z iného sveta. Dúfam, že sa už vrátil na zem. Chlapci boli hrať futbal. Nechápeme, čo na tom vidia.A samozrejme, že Milušku slovo futbal veľmi neteší:)

Tak sa mi nechcelo vstávať.Mala som sen,ale neviem o čom.Len viem, že sa ešte neskončil, keď ma zobudili hodinky. Zajtra musím zase vstávať. Ale to bude lepšie,lebo celý deň strávim s priateľmi a koláčmi. Ktovie na čo sa teším viac:) No a poobede bude svadba. Maťo a Lanaška. Vyzerá to ako celomládežnícka udalosť. Všetkých sa nás to nejak dotýka. Asi je to preto, lebo Maťo má toľko rokov, ako ja a všetci sme sa s bledými nevyspatými tváričkami stretávali každú nedeľu ráno na tíme. A potom aj inak sme spolu rástli. No a Lenka, aj keď bola v BA, stále prišla a oživila naše stretnutia. A mohla som ju navštíviť aj v Svätom Jure, kde bolo veľmi zaujímavo. Myslím, že aj keď budú v Tatrách, tak tam budeme chodiť na výlety.

No ale ešte dnešok upršaný je tu...