Dnešok

Dnes je taký zvláštny deň. Také napätie mám v sebe. Od rána.Mama s ocom išli na pohreb.Neviem,kto zomrel a vlastne ma to ani nezaujíma.Ja mám ešte 2 hodiny a potom musíme pripraviť mládež.Snažila som sa,aby sa pripravovala skôr,ale už som to vzdala.Neviem prečo by ma malo trápiť, či ľudia dostanú nejaké to duchovné jedlo,alebo nie.Môžem sa na to vykašľať. Možno práve to, že nič nie je ešte pripravené, otvorí bránu Duchu Svätému (chcela som napísať Duchovi Svätému:),ale mám taký neurčitý pocit, že keď sa človek nepripraví na svoju službu, nemôže to zvaľovať na to,že dáva priestor Duchu. Myslím na jednu vec a to takú, že ľudia sú hladní. Aj ja som hladná.Hladná po nejakom poriadne tvrdom pokrme do života,po napomenutí a po povzbudení. Po nejakej téme. Ľudia sú zavalení školou, prácou, službou.Hlavne tá služba. Nad tou si lámem hlavu. Zdá sa mi,aspoň v mojom živote, že aj keď veci fungujú,všetko je také prázdne. Spravím všetko, čo odomňa chceš, napíšem,čo mám napísať,poviem,čo mám povedať, pomodlím sa...ale nevidím žiadnu hĺbku. Snáď dnes bude dobrá mládež, kde sa objaví záblesk toho,že to má zmysel.