Nie je čo riešiť

Tak sme tomu dali.Ale nie. Bolo to celkom Ou kej. Hm pár skvelých vecí sa vyskytlo. Napríklad to, ako každý nakladal veci do auta, ako sme niesli stoličky, ako po príchode do divadla sa všetci pustili do práce bez toho, aby niekto postával a podobne. Bolo to ako mravenisko, čo pracuje s plným nasadením 2 hodiny na príprave miestnosti, techniky a podobných vecí. Nevidela som tam nikoho, čo by len sedel,alebo sa potuloval a prekážal. A vďaka tomu sme zistili, že stále nás je málo,lebo nikto nestál pred divadlom, aby ukazoval ľuďom, kam majú ísť. A teraz ani netušíme, koľko ľudí nás nenašlo. Mne sa zdalo, že nás bolo málo,ale 60 kusov, to možno nie je až tak málo, ale v tej sále sa to stratilo.
Myslím, že celkový Klub bol fajn od scénok, moderátorov a témy.Ale stále mám z neho taký studený pocit.Asi to je kvôli osvetleniu a kvôli stoličkám,na ktorých sa síce dá otáčať dookola,ale majú medzi sebou vzdialenosti, že človek sa cíti sám.
Včera sa to zhodnotilo a už sme aj vymysleli pár nápadov na nový Klub, ktorý bude 5.11. a bude o priateľstve. Jupí.