Co kukaš?

štvrtok, októbra 06, 2005

Včerajšok

College mládež bola fajn. Aj to stretko predtým. Na mládeži sme študovali Dávida a jeho hriech a riešili sme nejaké otázky.Názov bol "poznaj sám seba". Študovali sme v skupinkách.Tá naša bola dosť nepokojná.No samozrejme, čo sa dalo čakať od spojenia: Miluška, Peťo, ja a Smolík.Najlepší bol Smolík.Mali sme čítať 2.Sam.12,13-25. Tak on najprv čítal 1.Sam 2.kapitolu a čudoval sa,čo to za blbosť.Potom som mu povedala,že druhá Sam.TAk začal čítať 2.Sam.ale 2.kapitolu a obdivoval silu,ktorú tam dakto mal,že hrotom kopije niečo spravil.Keď to povedal,tak sme s Miluškou pozerali do Biblie,že o akej kopii to vraví.A až nakoniec sme pochopili,že zase je mimo,tak sme ho usmernili na správny text.Bolo to smiešne, aký je chaosák. ach ach. Nakoniec z každej skupiny niekto prerozprával príbeh a odpovedali sme si na otázky:Kto,čo,kedy,kde,prečo. Peťo nás cez to previedol a zase spomenul to,čo často,že spoločenstvo sa začne budovať vtedy,keď si budeme nepríjemné veci vravieť priamo a nie jeden o druhom.Keď budeme ako Nátan-karhať a povzbudzovať. A hlavne jedna vec je ťažká pravda. Keď Dávidovi zomrelo dieťa, tak vstal, obliekol sa a prestal postiť. Vedel,že už ho smútkom a trápením sa nevzkriesi a vedel,že Boh mu odpustil. Ľudia to nechápali. Je to ako keď spravíme niečo zlé, vyznáme to,Boh nám odpustí.Nemusíme sa v tom rýpať.Máme vstať a ísť ďalej. Tak ako sa musíme naučiť si odpúšťať,tak musíme sa naučiť aj neodsudzovať ľudí.Keď vieme,že niekto niečo spravil a Boh mu odpustil,tak nemáme právo stále na ten jeho hriech myslieť. Myslím,že toto je taká veľká vec. Lebo ľudia sa nielen navzájom odsudzujú,ale potom sa sami nad vecami dlho trápia.Keby sa zmenila táto vec v mysliach ľudí,tak by z nás padlo veľké bremeno a ľahšie by sa nám dýchalo,keby sme vedeli,že môžeme vyznať náš pád a nikto nás neodsúdi.Asi chcem priveľa. Marek povedal vec, čo bola dobrá.Že aj keď niečo spraví, môže to vyznať a nemá z toho blbý pocit,lebo vie,že Boh sa na neho pozerá, ako na očisteného.Takže treba sa len naučiť pozerať sa na seba Božím pohľadom. Neviem si predstaviť, že všetci ľudia by tak pozerali. To by bol život!