Prechádzka

Za posledné 2 dni som videla 3 ponáhľajúce sa sanitky.Včera jednu z nich,ako nakladali človeka.Na tom mieste aj ja prechádzam cez cestu.Autá tam chodia dosť rýchlo.Ľudia si myslia,že sú stredom vesmíru.Že ich všetci vidia.Napríklad aj pri tom prechádzaní cez cestu,keď je tma a nie je tam prechod.Ale nielen pri tom.Každý z nás rozmýšľa tak, že on sám je najdôležitejší. Budeme mať takú tému na klube raz,že "others first",tak som zvedavá, či sa niečo zmení.
Keď vidím sanitku, zdá sa mi,akoby ma ovanula zima.Nemocnica nie je miestom,kde by bolo super.Nikdy sa tam nechcem dostať.
Dnes vonku sneží,ale vlastne už nie.Sneh pokryje zem a vyzerá to,akoby bolo všade čisto.Ale sneh sa raz roztopí a vonku je blato,špina...zhnité veci.Sneh je podľa mňa ako človek.Skrýva svoje chyby,hriechy,ale nemôže to robiť donekonečna.Raz sa to roztopí a všetko je ešte škaredšie ako predtým. Je to milosť od Boha,že sa na seba môžeme pozerať inými očami a nemusíme sa trápiť.Lebo výčitky svedomia sú niečo, čo sa nedá obviazať,či vziať si na to tabletku.Boh nás oslobodil od toho a stále dáva šancu na odpustenie.To je super.
V nedeľu som potiahla jednému chlapcovi z ruky plagáty o ono mu to porezalo ruku.Toto sa volá výčitky svedomia:-) Musíme sa naučiť si opúšťať,nielen takéto maličkosti,ale aj veľké a hnusné veci.Myslím si,že to viem,ale neviem to.A to sa ukáže vtedy,keď sa naozaj stane niečo ťažké.Ale aké máme my právo sa na niekoho hnevať? Veľké samozrejme,lebo sme stredom vesmíru.Hm alebo nie?

M.W.S

Počula som,že DVD Michaela W.Smitha je super, tak som si ho pozrela u Mirky na laptope. Myslím, že sa volá: Michael W.Smith - Worship. Bolo naozaj skvelé a jednu vec ,čo tam odznela:

Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.Ty vieš, či sadám, či vstávam;i moju myšlienku chápeš zďaleka.Ty pozoruješ, či chodím, či ležím,o všetkých mojich cestách vieš.
Ešte nemám slovo na jazyku,a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.Obkľučuješ ma zôkol-vôkol,svoju dlaň kladieš na mňa.
Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha?Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
Keby som vstúpil na nebesá,tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
Keby som povedal:Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou,
noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.
Lebo Ty si mi stvoril ľadviny,v matkinom živote Ty si ma utkal.
Ďakujem Ti,že si ma predivne utvoril;divné sú Tvoje skutky.A moja duša to dobre vie.Neboli skryté moje kosti pred Tebou,
aj keď som utvorený v skrytosti,utkaný v hlbinách zeme.Tvoje oči ma videli,keď som bol v zárodku,všetko to bolo napísané
do Tvojej knihy,všetky dni boli vopred stanovené,hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.
Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože,aký nesmierny je ich počet.Ak ich spočítam,viac ich je ako piesku,keď sa prebudím,ešte vždy som s Tebou.
Preskúmaj ma, ó Bože,poznaj moje srdce;skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
Viď, či som na ceste do trápenia,a veď ma cestou večnosti!

Prečo? Preto!

Zase sa začal ďalší týždeň a vonku je mokro a nie až tak zima. To znamená, že najlepšie by bolo zahrabať sa do perín a spať ešte niekoľko hodín...Posledný týždeň som sa stretla 2 krát s takou vecou, že ľudia sa zamýšľali nad tým, že ich nebaví tento život. Ráno vstať, ísť do práce, poobede nejaké stretko a večer spať a stále dookola. A ja som si spomenula na to,ako som sa dlhšie nevedela zmieriť s tým, že je to tak.Že je to taký každodenný kolotoč a pravdepodobne sa to nezmení. No neviem si spomenúť, kedy som sa prestala tým zaoberať a prestalo ma to trápiť.(Aspoň zatiaľ) Prišli iné veci,ktoré sú zaujímavejšie na rozmýšľanie.

Minule som si uvedomila jednu vec.Keď som neurobila štátnice, stále som sa pýtala"Prečo?" a stále neviem odpoveď na túto otázku,ale viem jednu vec.Za tie mesiace september - november sa stalo strašne veľa vecí, dobrých, aj horších, veselých,aj smutných.Zoznámila som sa s niekoľkými novými ľuďmi, robila som nové veci a cez to všetko som sa naučila nové veci. Prijala som veľa požehnania a riešila nové otázky. Učiť sa dôverovať, je veľmi ťažké. No a kedže Boh je trpezlivý učiteľ, tak dáva každý deň nové úlohy na riešenie a praktické "cvičenia".Takže, keď človek nepochopí jedno,dá mu nejaké z inej kategórie.A Boh tiež dáva pokoj. Myslím tým to, že keď sú nejaké starosti, nad ktorými sa ľudia trápia, tak jediné pokojné miesto,kam sa dá nasmerovať myseľ, je pri Bohu.Proste On vie a najlepšie je, že Boh predsa vidí ďalej a neurobí nič, čím by zničil človeka a ublížil mu. Preto sa nemusím báť. Toto sa učím,aj keď ten strach sa objaví, ale nemusím zatnúť zuby, môžem ho odložiť pri Bohu. No nie je to cool?

Včera bol WF a od pol 12 tej som bola na mieste. Bol o fajn čas s priateľmi pri príprave a jedení guľášu.Mala som zaujímavý rozhovor s 2 chlapcami o sprchovaní a hygiene našej kultúry a tiež o tom, či treba alebo netreba mať auto a o tom, či si vedia predstaviť, mať už deti. Výsledkom rozhovoru bolo, že sa nesprchujú každý deň ( a že našim starým rodičom stačilo raz do týždňa), auto by bolo treba, aby sa využívalo na službu a vedia si predstaviť, mať už deti. Takže všetko opačne, ako ja :-) Ľudia si asi myslia,že keď už máme doma malé dieťa, tak zrazu aj ja by som chcela mať nejaké svoje. A často počúvam tieto vety: "Pristane ti kočiar" , "Vyzerá ako tvoja", "Prečo si sa nepriznala, že máš dieťa". Je to smiešne. Lebo nemám žiadne rodičovské sklony,ani chuť starať sa o nejaké svoje dieťa. Čo by som s ním asi tak robila. Inak je to super, že všetko je tak správne načasované. Lebo sú ľudia, čo keby toto počúvali, hneď by mali depku. Lenže čím viac sa nad tým trápia, tým viac sa ukracujú o radosť z iných vecí. Veľmi by som chcela vedieť všetko tak pokojne prijímať. Ale dlhá cesta predo mnou.

Skončili sa modlitby 24/14 a som vďačná za každú hodinu v kaviarni. Zamiešala som sa medzi iné cirkvi a ako povedal Mimo, nikdy nevidel,žeby sa tak spojili všetky cirkvi v meste, ako cez tieto 2 týždne. Často sa mi stávalo, že som ostala sama od nás medzi ACčkármi, CBčkármi...bola som ticho,ale zvykla som si na to, dokonca som si to začala užívať. Myslím,že to bola taká malá Božia hra so mnou, keď ma oddelil od mojich priateľov a dával mi nových, v podstate cudzích a sledoval,ako si s tým poradím.A teraz mám nových kamoššov :-) A dokonca aj pár nových slovíčok v slovníku. A včera sme sa smiali, že keď niekto má nejaký problém(napr.,keď nevie niečo nájsť), tak odpoveď je:"musíš sa modliť a nájdeš to" Modlitba je odpoveď na všetko.Je to pravda,ale niekedy je to zábava. Juj, to bolo super, tie modlitby v kaviarni- noc, deň...myslím, že mi to všetko bude chýbať. Nabudúce sa musím zapísať viackrát.

Väčšia dôvera by nezaškodila

Dobrý deň,teda ráno.Dnes dokonca bolo ešte šero,keď som išla z domu.Ale už je celkom vidno.
Včera bola mládež, pred ktorou som mala niekoľko chvíľ obáv, že ako to celé dopadne. Mali prísť KATO a nevedeli sme, či vôbec prídu.Na tíme sme vymysleli 2 alternatívy programu. No nakoniec prišli a bolo to dobré. Aj ľudí bolo veľa.Najprv,keď sme dávali stoličky,zdalo sa mi ich veľa,tak niektoré boli odstránené.No ale kým sme sa pred mládežou,ako vždy modlili a potom sme sa vrátili,zrazu sme museli pridávať stoličky,ešte aj o kúsok viacej,ako ich bolo predtým. Ďalšia vec bola hra-vecí v taške bolo presne toľko,koľko ľudí prišlo,keď nepočítam 3 o dosť meškajúcich. No a tiež aj KATO dobre hrali a zapadli do mládeže a proste...Boh sa postaral a nebol veľmi nadšený zo mňa,keď videl,ako sa obávam pred mládežou. KATOvci dnes chodia po školách,teda dnes po EKGčku a zajtra idú na Grécke gymko( to vyzerá dobre,že Grécke:-) spolu s Viktorom a Marekom.Taká pánska jazda.Myslím,že to bude dobré a verím,že študenti prídu potom aj na WF.

U mňa doma bude pár dní nocľaháreň.Najprv 4 ľudia a potom 1 človek.Len som zvedavá, čo mi na to povedia rodičia.Lebo ešte som nemala čas im to oznámiť. Rozmýšľam nad spôsobom a prajem si,aby im to nevadilo,však ich sa to v podstate nebude vôbec týkať.Z tých 4 ľudí poznám 3 ,ale toho 1 človeka nepoznám. Tak uwidzime.
T H E E N D

Nasnehovalo

Áno áno áno máme tu sneh. Aj keď len taký malý a slabý,ale to je len začiatok.Keby to bolo také,ako kedysi dávnejšie,keď toľko nasnežilo, že sme chodili len hlbokými vyšľapanými chodníkmi, lebo inde boli múry snehu. Sneh je niečo ako maskovanie.Lebo maskuje špinu na chodníkoch a na iných miestach. Zakryje odpadky a iné hnusné veci. V snehu sa dá váľať, skákať, naháňať...sánkovať, lyžovať, hádzať do neho psa, hádzať ho psovi, jesť ho, ochorieť z neho, hádzať ho do ľudí, urobiť snehuliaka, či iné postavy, robiť odtlačky, sledovať stopy. Minulú zimu sme sa vybrali v noci sánkovať s Miluškou za jej blok. Nakoniec sme sa len pár krát spustili a už sme sa len rozprávali. Tiež som sa bola bežkovať.Priviazala som si o pás Harina a on sa tak rozbehol, že som skoro zletela a aj sa to stalo,keď náhle prudko odbočil:-) Dobre, nebudem už písať o snehu,lebo ešte si ho užijeme niekoľko mesiacov (dúfam)

Kto vie,čo sa dnes stane a čo nás dnes čaká,lebo včera som sa naučila,že to, čo si naplánujem,sa nemusí vôbec stať. Nestihla som včera jesť zmrzlinu, ako bol môj plán napríklad:-) No ale veď ona neutečie.

24/14

V Biblii je napísané: "Neprestajne sa modlite". Mne to pripadá kúsok prehnané,ale to preto,lebo som to asi nesprávne pochopila. Som rada,že máme tieto 2 týždne možnosť namiesto vysedávania v kaviarni, tiež vysedávať v tej istej kaviarni,ale s iným cieľom. Modliť sa za milión vecí. To je naozaj nekonečné pole možností. Z piatku na sobotu sme si dali takú 12 hodinovku a bolo to veľmi zaujímavé strávenie času.A jednu vec viem, že žiadne veľké citové veci tam neboli. Aj sme sa modlili spolu, aj sami,aj sme sa smiali a rozprávali, aj sme sa mierne napomenuli, aj sme zaspávali, napchávali sa,hladovali, pili, spievali, tancovali, vlajkovali, písali, čítali...skrátka kreatívny čas. Keď je človek pripravený na to, že sa ide modliť, zrazu mu napadnú také veci, za ktoré by sa inokedy nemodlil. A v noci ešte k tomu začalo snežiť a tak sme sa občas vonku prebehli na schladenie.
Ešte máme pred sebou jeden týžden a všetko to skončí v sobotu ráno o šiestej, takže ďalšia prebdená noc. A potom v sobotu je konferencia chvál a pre vedúcich chvál a seminár pre duchovných poradcov a v nedeľu ,ako zlatý klinec toho všetkého,je Worship festival. Teším sa na všetko to, čo ľudia budú vravieť, že čo prežili cez tieto 2 týždne a aj na WF a vôbec...

Prichádza zima

Vietor, dažďové kvapky, zima...kde mám čiapku, šál a ...rukavice mám.Môžeme sa hrať na to, že sme na Sibíri, ale bez snehu. Vstávanie za tmy a cesta domov zase za tmy, to jak dlho máme svetlo? Chudák psíci, čo bývajú niekde na dvore v búde. Náš pes sa sám presťahoval do altánku na starý gauč, ale už ho tam nemá. Kto by nechcel spať na gauči. Alebo ktorý pes by nechcel spať na gauči.
Tím vysokoškolskej mládeže: čo povedať, máme sa čo učiť. Napríklad aj to,ako sa napomína s láskou. Alebo,ako sa neskáče do reči,keď ten druhý ešte nedokončil svoju reč.Dlhá cesta pred nami. Ale dá sa to,keď sa chce.
Je to celkom dobré,keď nemám mládež na starosti,lebo keď som veľmi ticho,ani potom nemám čo robiť a tak môžem pokojne len počúvať celú mládež.Celkom dobrý spôsob zneviditeľnovania sa.
Včera ráno som strávila v kafé hodinu sama a bolo to fajn. Predo mnou boli gr.katolíci a po mne Marián s kruhmi pod očami. MPK musí vypĺňať medzery v modlitebnom zozname a tak Rina so Zuzkou strávili dnes noc do takej druhej v kafé a potom Viktor. Ale myslím, že tie medzery tam nie sú až také hrozné a keby nemusím ráno vstať a sústrediť sa cez deň, tak tam idem na noc. Ale naša noc je z piatku na sobotu,tak sa teším. Myslím, že od 21:00 pm do 09:00 am.Potom sa ale musím nejak vyhovoriť, že prečo nemôžem ísť do Petrovan. Nebudem sa vyhovárať,aj tak mám iné plány.
Dobre končím.

Myšlienky na pripomenutie

We are saved through faith but not because of faith

We do not first see, and then act,we act, then see...

I envy people who can just let go and totally commit

God is not a reflection of our earthly fathers, He is the perfection of our earthly fathers

Niektoré veci znejú lepšie v takomto jazyku,ako po našom.

Kafé

Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš.(Jer.33,3)
To som si dnes ráno čítala,keď sme boli so Zuzkou v kaviarni.Rozmýšľala som o slove "vzývanie" Je to niečo ako "vyvyšovanie"? Hm neviem. Kaviarnička sa zmenila na modlitebnú miestnosť s kopou vecí na inšpiráciu. Naozaj je niekedy jedna hodina strašne krátky čas. Bola som na "vrchu premenenia" - také miesto v kaviarni.Potom tam je horiaci ker a ešte veľa iných miest, kde sa dá stráviť možno aj celý deň. Ešte sa to všetko len začalo a verím, že tie modlitby za mesto Prešov, za ľudí, priateľov, rodiny, hriechy atď. spôsobia veľké veci. A dobré na tom je to, že sa môžeš zapísať na modlitby s niekým, kto bude tiež chcieť a dáš tam, že "R"-rezervované a strávite hodinu, či viac spolu v miestnosti, kde nič neruší (ešte aj signál na mobil je tam slabý)Teším sa na noc, ktorú má naša mládež:)

Hopihop

Dobrý dzeň.Najradšej by som ešte spala, ešte chvíííľku mami. To bolo cestovanie ,predieranie sa hmlou väščiu časť cesty.
Stala sa mi taká vec, že som stretla Heidy-dievčatko z hôr, Čertíka, Bezdomovca, Blaškidlo a Tichú Vodu a to všetko na jednom mieste...no kto by sa nečudoval:) Hej a Džonyho dva.Sorry Džony,na teba som zabudla.

Oznam: už viem,ako pošlem danú vec do het.A dokonca na to nepotrebujem ani tie nálepky,že nekrčiť a podobne. Poradila som sa so staršími a tí ma inšpirovali.A dokonca nepotrebujem ani kartóny,aby sa to neohlo.hm súťaž:"ako je to možné?" Kto uhádne...co už.

Včera sme sa lúčili s Mikom.A v podstate aj s Peťom,ale s ním len na 2 týždne. Ale jeden človek povedal, že aj 2 týždne v USA sú veľa:) Bolo nás kopec, hrali sme hru na nervy. Také niečo, čo má rôzne farby a čísla a taký hlas vraví, na ktorú farbu, či číslo treba tú vec otočiť.Vraví to po anglicky a zrýchľuje.Sranda.Vraj sme závislí.Ale nie sme...nie nie.
Dnes ráno o štvrtej chlapci odišli na lietadlo.

Dnes má môj brat meniny.No kde je sneh?

V nedeľu o 15:00 relácia Orientácie alebo Orientácia. Buď túto nedeľu, alebo budúcu. Niečo z Kecy Klubu.

Too much

Dobrý deň, alebo dobré ráno? Podľa toho,kedy kto vstáva. Dnes som vstávala skôr,lebo som musela ráno niekam ísť. A stihla som to len tak tak.Alebo s malým meškaním.
Toto tu píšem dnes preto,lebo chcem poprosiť o modlitby.Ľudia zvyknú robiť veľké upratovanie vo svojich bytoch, či domoch buď pred sviatkami,alebo keď sa im zdá,že už majú priveľa špiny. No a ja vidím, že toto potrebujem spraviť v srdci.Verím, že v sobotu ráno ostanem doma a budem mať aspoň 2 hodiny čas na "upratovanie" No ako sa poznám, vždy sa nájde kopec inej roboty. Ale to sa nesmie stať. Lebo už je priveľký chaos,priveľa otázok,priveľa...skrátka neporiadku.

No ale zmena témy.
Včera sme sa vydali do ulíc s Rinou a kamerkou malou na malý prieskum.Po pár minútach som si spievala"Zrútil sa mi svet..."Toľko odmietnutí za taký krátky čas ach ach.Nie som veľmi zvyknutá a asi ani Rina nie je.Ale nakoniec to dopadlo celkom v pohode.Dnes skúsim urobiť rozhovor s Barborkou hi.A napadlo mi aj ako to urobím.Len musím nájsť chvíľku,keď bude sama,čo nie je až také ľahké.

Na mládeži nám

Julo a Oľga

rozprávali o misii, na ktorú sa chystajú a verím,že to bude tá najlepšia vec a to najlepšie miesto,kam môžu ísť.

Nemám čo dodať zatiaľ.
Pls pray 4 Kecy Klub "healthy friendship" téma