Koniec

Zatvorená kaviareň, pomaličky vyprataná...ktovie,čo tam bude. Nejak ma to až veľmi nevzalo,že už ju nemáme.Možno preto,že sa tým teraz nezaoberám a nemrzí ma to.Veď keď sa budem chcieť s niekým stretnúť, tak je kopec iných miest, aj keď to už nebudú také náhodné milé stretnutia a rozhovory,aké nám umožnila Pečiatka. Sú ľudia,ktrorí to prežívajú asi ako malú osobnú tragédiu. Ale dôvodom vôbec nie je kaviareň,ale nejaké srdcové problémy.Musím sa usmiať, keď si predstavím, ako budú teraz tí srdcoví ľudia vyhľadávať stretnutia s tými,za kým ich srdce tiahne. Niečo si snáď vymyslia.
Viem,že o tom, čo sme všetko zažili v kafé,by sa dala napísať kniha.Kedysi sme to volali"kaviareň zlomených sŕdc". A čo všetko si vypočul sklad vzadu. A koľko klebiet sa prerozprávalo práve v kafé.A koľko malých príbehov .A koľko zoznámení tam prebehlo. Kaviareň bola také nenápadné ekumenické miesto,kde si presne vedel,kam kto patrí,ale kľudne si sa mohol zamiešať medzi CBčkárov, ACčkárov,Evošov, Katolíkov a nikto sa nad tým nezamýšľal. No a najlepšie časy boli,keď boli modlitby 24/7. Vtedy sa všetci spojili.
Niektorí ľudia prežili tam aj noc.Napríklad pri rozlúčkovej párty pre Antóniu.Alebo sme tam pozerali nejaké filmy, či superstar. No a kopec Kecy klubov a akcíí a stretnutí.No jednoducho bolo to super miesto,taká základňa.
No ale malo to aj tmavé stránky.Boli osoby,ktoré namiesto toho,aby sa učili doma, trávili čas v kafé a potom to tak aj vyzeralo. Tiež tie odmietnutia a zlomené srdcia,slzy,hádky,stratené peniaze,rozliate nápoje...keby som mala písať konkrétne,nebolo by na to miesto a bolo by to až priveľmi osobné...No teším sa na nové miesto v Moste.Aj keď si ešte počkáme.

Strašnááá zima

Brum brum
Originally uploaded by sopliatko.

Dobrodružne krásne nebezpečne do šialenstva prinášajúca kuuulová kosa. Asi nevieš o čom píšem, však macko?

Sneh,kresťan a dospelosť

Keď je vonku sneh.keď je celý svet pokrytý tým bielym niečim, čo vŕzga pod nohami,potom aj noci vyzerajú biele. Zdá sa akoby bolo viac vidieť. Akoby niečo osvetľovalo chodníky. Potom sa ani nebojím chodiť po nociach po ulici,lebo sa zdá,že nie je až taká tma. Ale keď sa zašpiní sneh, je to o to viac vidieť. Zdá sa mi,že je to ako s kresťanmi. Keď spraví niečo zlé kresťan,je to o to viac vidieť.Alebo malo by byť. Myslím, že ľudia si to viac všimnú. "Nikdy nejedz žltý sneh!" To s tým asi nesúvisí,ale napadlo mi to,tak som to aj napísala. Nechcem byť žltý kresťan. Nie toto nie je rasistická poznámka:-) To súvisí so snehom.A nebudem to vysvetľovať.

Včera som dostala podľa mňa dosť vtipnú otázku:"Kedy dospeješ?" No ja naozaj neviem.Sú dni,keď si myslím, že už je to na dosah ruky,či dokonca už aj som dospelá,ale zrazu začne vonku padať sneh a dospelosť je preč. Chcem ísť von sánkovať sa, stavať snehuliaka,guľovať sa... Dobre,prejde zima a znova príde dospelosť,ale...Vonku začne svietit slnko a znova je tu ten bláznivý pocit radosti, keď chcem ísť von, nahánať sa so psom, skákať do mláky. No dobre, po čase si zvyknem na slnko a príde leto. Jedného dňa ideme na nejakú prechádzku a zrazu sme na krásnom mieste,kde je tráva ...ach prečo sa musím vyzuť a behať bosá po tráve, vojsť do ľadového potoka, či len tak kričať? Hej potom sa pekne poberieme ďalej a tvárime sa dlhšie dôstojne a vážne, no ale čo keď sa na stromoch zafarbujú listy a zrazu ich je všade plno. Ako fajnovo sa dá brodiť sa listami , či dokonca ohadzovať sa nimi. No no no čo mám robiť? A vôbec:" kto je dospelý"? Lebo keď je to niekto,kto nikdy neurobí nič bláznivé, tak to nie je môj kamošš...

Faith

Zamyslenie nad vierou:) Máme vieru, či ani nie? Je nám tak dobre, keď o nej hovoríme,ale je iné niečo povedať a niečo spraviť. Moja hlava je už celá dolámaná, čo si ju lámem nad vierou. Našou, mojou a iných.
Myslím, že väčšina chce Ježiša, chce s Ním žiť,ale neviem, či sme ochotní aj riskovať. Robiť veci, ktoré sú nenormálne, ktoré sú nemožné, ktoré by predsa normálny človek nikdy nespravil. Raz som počula, možno to bolo na KPM,možno niekde inde, že slovo "viera" sa hláskuje "r-i-z-i-k-o". To je dobre, že to viem. Ono sa to tak asi hláskuje, ale to nie je koniec.
Chcela by som vieru, ktorá je taká adrenalínova, ako keď sa pustím na lyžiach rovno dole z kopca. Malé deti nemajú strach, pustia sa bez obáv plnou rýchlosťou a dokonca majú z toho radosť. Mamka mi vravela,že ja som tak chodievala na lyžiach-malá a divá a občasné pády nevzali nadšenie. Možno preto Ježiš povedal, že máme byť ako deti- malé a divé,povedali by sme,že naivné, ale zato slobodné v tom, že žiadne pády nám nevezmú nadšenie a radosť. Veď sa dá postaviť a ísť rovnakou rýchlosťou ďalej až do cieľa.
Prečo nebude KC vo februári? Lebo nie sú peniaze. Táto jedna veta spôsobuje lámanie mojej hlavy. Pretože si myslím, že to je odveci.Neviem to ani vyjadriť, ako ma to...pobúrilo. Veď nestačí povedať, že nemáme penieze. Čo tak povedať niečo iné,ako napríklad: "poďme do toho, poďme sa modliť a veríme, že Pán nám pozháňa peniaze" To som taká naivná? Je taká kniha " Chodenie s Bohom" a tak je kapitola presne 7 s názvom asi "Kríza presvedčenia, kríza viery" Dobre sa o tom číta,ale prečo prečo prečo sa to aj nežije????

Len pár slov a sťažností

Netrieskaj dverami! Nedupoc po schodoch! Nebúchaj tak po tanieri! Vrrrrr. Všetky výčitky za pol hodiny. Pozrela som sa s nenávisťou na dieťa, ale hneď v tej chvílí som si uvedomila, že ono za to nemôže. Môžu za to dospelí, ktorí sa rozhodli natoľko ochraňovať dieťa, že sa to podobá na vitrínku. A jej to bolo aj tak jedno, uvidíme kedy sa začne oslobodzovať.

Dnes je celý svet zahalený v opare a uzimený.Celý svet? Asi nie,ale všetko okolo. A to je celý svet. Komu by sa chcelo opustiť teplo domova a vydať sa na cestu. Komu by sa chcelo nechať sa ofuknuť studeným vetrom. Toto je ten deň, kedy je najlepšie zabaliť sa do deky, vziať si teplý čaj a dobrú knihu. Ale nedá sa. Lebo sa nedá. Čím to je, že sa nedá? Ani neviem,asi povinnosti prevyšujú pohodlie a sny. A vôbec,keby si každý robil to, čo sa mu práve chce,ako by to vyzeralo? Takže sa pekne teplo obliecť a zamknúť byt. Možno to niekomu pomôže.

Ako korálky

Nie je to niekedy tak, že dni idú bez toho,aby sa stala nejaká významná udalosť. Posúvajú sa jeden za druhým ako korálky na náhrdelníku-túto vetu povedala jedna hrdinky knihy,ktorú som čítala. Takže každý človek si navlieka svoj náhrdelník a každá korálka má iný tvar. Ktovie, akej farby sú moje korálky. Mohla by som si myslieť, že v týchto dňoch asi úplne rovnaké, nejakej svetlej farby,ale asi to tak nie je,lebo neexistujú 2 úplne rovnaké dni. Aj obyčajné stretnutie nejakého človeka na ulici zmení nudný odtieň korálky. Aj to,že včera bolo vidieť mesiac celý deň, pridalo korálke kúsok lesku. Aj to, že svietilo slnko a bolo celkom teplo , prifarbilo korálku do žltozlata. Koláče od mamky pridali hnedú farbu-takú farbu zeme.3 hodinové učenie sa ekonomiky spôsobilo,že korálka sa zmenšila, čítanie knihy pridalo dúhu a farbu zelenej trávy, telefonát s Mary zväčšil korálku a telefonát s Vlaďou ju vyleštil, aby sa pekne leskla. Smsky s Mirkou zase pridali trochu ružovej a čítanie v Biblii o tom, ako Izraelci zradili Boha zase červeno čiernej. Moja včerajšia korálka pekne doplnila náhrdelník života, ktorých je približne ...8646...

Neusporiadané

Dnes ráno som vstala o hodinu skôr a až na zastávke mi zazvonili hodinky. Myslím,že som sa zatvárila dosť blbo a na chvíľku som sa zasekla,ale potom som si povedala,že aspoň skončím skôr a budem sa skôr učiť. No ale podľa mňa je normálnejšie zaspať do práce, ako vstať skôr.
Včera pri cestovaní z mesta v autobuse nastúpili 4 tmavšie obyvateľky nášho štátu. Jedna na mňa stále pozerala,neviem, čo sa jej na mne nepáčilo, ale mohla som jej vyplaziť jazyk, ale no už som veľká. Nezdržali sa dlho a vystúpili,ale mne sa potom v noci snívalo,že som nechala kľúče od bytu nejakým cigánčatkám. Asi zo skupinky detský domov a potom som sa bála, že sa to dozvedia rodičia a že nebudem mať kde bývať. Skrátka v hlave sa mi to pomiešalo. Asi je tam dosť prázdno, ale to nemôžem tak nechať a preto si plním hlavu múdrosťami od určitých ľudí. Teda nie múdrosťami,ale vedmosťami. Lebo ako všetci dobre vieme, múdrosť, nie je to isté, čo vedomosti a poznatky. Táto myšlienka mi prináša pokoj:-) Podľa mňa je od nejakého učiteľa zlé povedať o svojom žiakovi,že je hlúpy.keď nevie násobilku. Lebo ovládanie násobilky mu nepomôže pri rozhodovaní sa v živote. Je to dobre vymyslené, že aj keď nevieš násobilku, tak môžeš spraviť dobré veci.Dokonca lepšie ako ten, čo je matematickým géniom.Lebo len vďaka takým ľuďom sa musíme učiť rôzne definície, vzorce a podobné veci.
Páči sa mi rozdiel medzi múdrym a bláznom: Múdry je ten, čo vie, čo je správne a robí to a blázon je ten, čo vie, čo je správne a nerobí to. Teraz, keď si tak tú definíciu čítam, tak neviem,kde sa zaradiť.Lebo môže byť niekto aj múdry, aj blázon? Asi hej,ale mal by si vstúpiť do svedomia. A dá sa stále konať múdro? Na kecy special v sobotu Jaro povedal, že sa netreba rozhodovať podľa toho, čo je dobré a zlé,ale podľa toho, čo je múdre a čo nemúdre. Ale niekedy je to veľmi nepohodlné,lebo podľa mňa často vieme, čo je múdre,ale nechce sa nám to spraviť. Keby sme sa tak všetci správali múdro, to by sme asi už nevedeli, čo je byť múdry. Nie je lepšie niekedy to prešvihnúť?

Otrepané frázy

Kandy
Originally uploaded by sopliatko.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa...nestačilo to povedať len raz? A teraz sa to opakuje až do zblbnutia. Taká nesmrteľná veta,či čo. Ale prišla som na to, že učenie sa ,vlastne nie je učením sa.Lebo učenie na skúšky je skôr na to,aby sme si niečo zapamätali na krátky čas a nie na celý život.
Kandy je človek, čo sa vraj učí pre život a nie pre školu.To by som chcela vedieť, ako to robí...ty kokso. Asi preto má polku tváre kamennú:-) Ale nie.
Vlastne to tu píšem len preto,lebo som sa začala zase učiť. Vytvorila som si miesto na učenie ,kde môžem rozhadzovať papiere a potom ich zháňať.A...žiadny poriadok,lebo to by ani nešlo. Síce netvrdím, že to ide...
Ešte som sa zamyslela nad takou vecou. Trhová rovnováha neexistuje. Načo sa o nej musím učiť? Aj keď je to jedna z najľahších otázok,ale aj tak. Budem sa tým niekedy v živote zaoberať? A čo taký vzorec na výpočet bodovej elasticity.Myslím, že bez neho by ani slnko ráno nevyšlo. Viem, s takým prístupom to nemôže ísť. Ale ja nemám taký prístup. Ja sa učím systémom: toto musíš dnes prejsť. Popri učení stihnem aj kopec kníh prečítať:-)
Kedže názov je otrepané frázy, tak na záver...Čím menej vieš, tým menej zabudneš

Gentlmani nevymreli,ale sú zriedkavejší

Ďakujem Janka za návštevu:-)
Táto návšteva ma inšpirovala k nejakým písmenkám. Kde sú tie časy rytierov a hrdinov? Zmenili sa na mužov v oblekoch a voňavých chlapcov s nagelovanými vlasmi ,ktorí nikdy nepočuli o tom, že niekedy treba aj podržať dvere dievčaťu. A keď to náhodou počuli, tak rýchlo vypustili túto nepodstatnú informáciu z hlavy, ako nejaký historický fakt. Veď predsa musíme ísť s dobou a dievčatá to dokážu aj samé a dokonca dokážu podržať dvere aj chlapcom.Aké sú len šikovné a emancipované. Nie je potrebné sa o nich vôbec starať, môžeme ich nechať chodiť samé po nociach domov, nosiť ťažké veci, viesť spoločenstvá, pamätať si aj to, ktorý chlapec má čo na starosti, upratovať stoličky a stoly, dokonca občas primontovať aj nejakú poličku ,keď náhodou spadne.A iné veci, ktoré sa mi tu nechce rozpisovať. A kedže toto všetko dievčatá zvládajú aj samé, tak si poďme pozrieť nejaký film, najlepšie historický, alebo taký, kde vystupuje hrdina,či rytier napríklad "Gladiátor" A popri pozeraní filmu si poprosme čaj a nejaké koláčiky. Veď pečenie a varenie je úlohou dievčat. Nie je to smiešne? Nechcem týmto odsúdiť chlapcov lebo oni chudáčikovia za to nemôžu, že často ani nevedia, čo si dievčatá všímajú a čo by sa patrilo. Nemôžu za to,ako sa mení doba a že byť milý sa nenosí. A samozrejme, že toto nezahŕňa všetkých. To vôbec nie! Ale keby sa trošku zamysleli, podľa mňa by sa to zmenilo. Len sa sama sebe niekedy čudujem,ako milo ma prekvapia takí starší páni -stará škola- so svojím úžasným správaním sa.

Happy new year

Zase vstávať blééé. No ale čas sa nedá zastaviť a musíme ísť ďalej. Ale môžem povedať, že som si užívala voľné dni s plnými dúškami. Neskoré zaspávanie a dlhé spanie. Z dedinky som sa odsťahovala po 2 dňoch a potom sa začalo to užívanie si. Najprv detská slávnosť a potom sme hľadali nejakú otvorenú cukráreň, ale samozrejme že všetko bolo cez sviatky zavreté. Tak sme sa zastavili pri snehuliakovi (ktorého neznášam) a potom sme sa rozišli do svojich domovov. Potom ďalšie ráno som sa stretla s Jankou Č., Hanou, Ivankou a Majkou K. a trocha sme sa poflákali a poobede bolo stretko starých kamošiek na oslavu Janky Š. narodenín. No a večer ešte tím Kecy a Silvester.
Posledné dni som trávila na Sekčove a bolo to celkom fajn. Aj keď niekedy pozerať telku s viacerými ľuďmi je dosť rušivé, kedže musia všetko hodnotiť. Potom si musím len vravieť, že sa nesmiem rozčuľovať. Napríklad pri pozeraní takej Superstar sú všetci veľkí odborníci v hudbe ach ach.

Silvester...to bol deň. Hlavne večer. Zrazu veľa ľudí a moje pesimistické očakávania, že nás bude len pár kusov sa nesplnili. Aj pohárov na stoly som dala len pár kusov, ale potom som musela dodávať. Proste sa nahrnulo kopu deciek a niektorých som možno ešte nevidela,alebo si už ani nepamätám. Ale uvedomila som si ,že ako je dobre v takom dave študentov, že to mám rada, že sa mi páči tráviť s nimi čas. Dúfam, že aj im sa to všetko páčilo. Pár vecí sme z programu vypustili, lebo čas bežal tak rýchlo a už tu bola polnoc a ohňostroj a šampanské a...potom chvály tzv slaďáky a upratovanie a odvoz domov a spanie a spanie a spanie a večer tím a Posledný Samuraj a už je tu zase každodenný život so svojimi maličkými radosťami a starosťami. Aj keď sa mi teraz vidí ako nudný a že sa nemám na čo tešiť, to len preto,lebo som si zvykla na zábavu a užívanie si. Ale čoskoro to bude v pokojných vychodených cestičkách, na ktorých sa vždy nájde nejaký nový kamienok,či kvet. Možno príde Janka na návštevu, možno niekto iný, možno sa pri tom učení a chodení do práce a chodení na nejaký ten tím nájde kopec vecí takých nečakaných. Myslím, že stále sa len zabávať by ma nebavilo. Ono to vyzerá skvelé,keď má človek veľa voľna,ale nemám rada ten pocit preflákaných dní, keď neviem,čo robiť. Asi je na tom najťažšie si urobiť program.